Trávili totiž spolu každú voľnú chvíľu a to nielen v škole, ale aj na internáte. Súdržnosť a priateľstvo ukázali aj svojim blízkym na stužkovej – z jednej látky si totiž dali ušiť rovnaké kostýmy. Po maturite sa stretávali každých päť rokov, to sa im však málilo a tak sa rozhodli schádzať každoročne. Ich príbeh Novému Času prezradila jedna z nich, Mária Stanová (70) z Vidinej (okr. Lučenec).
Spoločná história spolužiačok z rôznych kútov Banskobystrického kraja sa začala písať pred 55 rokmi, keď sa viac než 40 pubertiačok stretlo na krupinskej strednej škole. Pre náročnosť učiva však úspešne zmaturovalo len 21 z nich. „Na túto školu som sa dostala preto, lebo pochádzam z poľnohospodárskej rodiny. Boli sme výnimočná trieda, ktorá sa len tak nevidí. Stmelilo nás to, že sme takmer všetky spolužiačky bývali v internáte a trávili sme tak spolu každú minútu. Ešte aj po vyučovaní sme sa učievali v triede,“ objasňuje Mária Stanová (70) z Vidinej.
S dievčatami spolu trávili aj víkendy, lebo domov chodili len raz za mesiac. Ich dobré vzťahy potvrdzuje aj to, že sa stretávali dokonca aj cez prázdniny. „Vedeli sme o sebe úplne všetko. Bolo to spôsobené aj tým, že sme mali skvelého triedneho učiteľa Jána Kolesa, ktorý bol naším náhradným otcom a zároveň aj ochrancom,“ vysvetľuje Mária.
Dodáva, že triedny učiteľ im vybavil aj spoločnú brigádu, čím dievčatá stmelil ešte viac, lebo za peniaze z nej si stredoškoláčky užili dovolenku pri Baltskom mori. „Spolužiačka Emília mi aj po rokoch ďakuje, že som jej tam zachránila život. Pre mňa to bolo samozrejmé, veď sme boli ako rodina,“ prezrádza Stanová.
Raz za 5 rokov im nestačí
Dievčatá sa mali tak rady, že si dokonca dali na stužkovú ušiť z bledomodrého tesilu rovnaké kostýmčeky. „Bol na nás krásny pohľad, vyzerali sme úplne ako sestry,“ smeje sa Mária. Napriek tomu, že sa vyštudované ekonómky po maturite rozišli po celom Slovensku, stretávali sa každých päť rokov. Vlani na 50. výročie ukončenia školy prišli úplne všetky. „Dohodli sme sa, že raz za päť rokov nám na stretávku nestačí a tak sa budeme vídať každoročne,“ hovorí Stanová s tým, že každá spolužiačka má najbližšie napísať jeden zážitok zo školy, aby ich mohli pozbierať a vydať si knižku spomienok.
Z 21 dievčat, ktoré spolu v roku 1965 úspešne zmaturovali, sa okrem jednej spolužiačky, ktorá v roku 2005 zomrela, zišli všetky. Na Máriu dokonca ani jedna z nich nezabudla ani na narodeniny, k 70-ke jej prišlo 19 gratulačných pohľadníc! A nechýbal dievčatám v čisto ženskom kolektíve mužský element? Podľa Márie im chlapci v triede vôbec nechýbali, lebo v škole mávali večierky, kam ich pozývali.
