Začiatkom mája 1998 vybuchlo na bratislavských Zlatých pieskoch najmenej 10 kíl výbušniny. V tej chvíli odchádzal k svojmu Mercedesu Cybriolet bratislavský podnikateľ, silný muž slovenského podsvetia Eduard Dinič († 34). Niekoľko kusov tela zavraždeného sa našlo vo vzdialenosti až 150 metrov.
Tri dni po brutálnom atentáte, približne o pol siedmej večer, odišiel zo svojho bytu vtedy 34-ročný Jozef v sprievode dvoch falošných policajtov. Neznámi muži, ktorí zazvonili pri dverách jeho bytu, mali v rukách papieriky pripomínajúce vizitky s nápisom Polícia. Niekoľko desiatok metrov od domu Jozef s dvomi mužmi nasadol do Škody Felicia s trnavským číslom. Policajti, ktorí prišli oznámenie Jozefovej manželky preveriť, poznamenali, že také preukazy polícia nepoužíva. Policajti ani po osemnástich rokoch nezvestného Jozefa nenašli.
Na prípade je zaujímavé, že Jozef bol vodičom nákladného auta Tatra 815 a vozil štrk a kameň. Nepodarilo sa nájsť záznam o pracovnej ceste v osudný deň. Podľa odborníkov sa také množstvo výbušniny, aké expolodovalo na Zlatných pieskoch, nedalo zakopať pod zem bez pomoci stavebnej firmy. Videl vodič nákladiaka niečo, čo ho vytrhlo z kruhu rodiny? Stal sa nepohodlným svedkom nejakého nekalého činu? Na tieto a ďalšíe otázky polícia dodnes nenašla odpoveď.
