Podľa geriatra Štefana Krajčíka (66) v prvom rade musíme zmeniť svoj postoj k starým ľuďom.
Ako geriater s dlhoročnou praxou sa stretávate so seniormi dennodenne. Boja sa ľudia staroby?
Vo vyššom veku prichádza mnoho nových vecí, s ktorými sa musíte vyrovnať. Keď vám niekto zrazu povie starký, tak nereagujete, lebo to predsa nemôžete byť vy! Ale áno, ste to vy. Ja ako geriater mám výhodu - presne viem, čo ma môže v starobe stretnúť. Nie som z toho nadšený, ale ako hovorím svojim pacientom, musíte mať optimistický prístup. Starnutie sa zastaviť nedá a má iba jednu horšiu alternatívu a tou je smrť. Nemali by ste preto bilancovať, čo ste nestihli, ale naopak, čo sa vám všetko podarilo, čo krásne ste prežili, kde všade ste boli. Treba to otočiť na to pekné.
Čo je na starnutí najťažšie?
Je to obdobie najväčších strát. Strácate príjmy, sociálne postavenie, kontrolu nad vlastným telom, opúšťajú vás sily, rozum, odchádzajú vám priatelia, partner či rodina a často zostanete sami. Keď ste dôchodca a ráno sa zobudíte a nič vás nebolí, tak si myslíte, že ste mŕtvy. (smiech) Mnohých starých ľudí aj za normálnych okolností stále niečo bolí. Zdravie vás pomaly opúšťa a zrazu nemôžete robiť to a ono. Mnohých vecí, ktoré ste milovali, sa musíte vzdať, okruh záujmov sa zužuje. Všetky tieto zmeny sa ťažko znášajú. Raz však niekto povedal, že staroba nie je pre zbabelcov.
Cítia sa seniori opustení?
Trápi ich zdravie a samota. Zrazu na nich nikto nemá čas. Starí ľudia nepatria medzi nejaké zaujímavé kategórie. V jednom výskume v Británii sa zistilo, že charity sa robia viac pre psov v útulkoch ako pre starých ľudí. Hlavne seniori nad 75 rokov sa cítia opustení a vytlačení zo spoločnosti. Lekári to veľmi dobre poznajú. Keď sa takýto pacient dostane do ordinácie, tak nie a nie odísť. Viete, je to hrozné klišé, ale niekedy im naozaj chýba iba obyčajný rozhovor.
Aká je terajšia starostlivosť o seniorov na Slovensku?
Vôbec nie je ideálna. Pacienti sa dostávajú medzi dve stoličky. Nemocnice ich posielajú domov, pretože ďalšou starostlivosťou už nedokážu zlepšiť ich zdravotný stav, čo je pravda. Ale ani dôstojnú sociálnu starostlivosť im mnohokrát nevedia poskytnúť. Veľmi chýba dlhodobá starostlivosť. Napríklad po cievnych mozgových príhodách u nás často chýba logopedická starostlivosť alebo starostlivosť o ľudí po pádoch. Niečo, čo by im pomáhalo sa zlepšovať, aby si nepripadali odpísaní. Na Slovensku, bohužiaľ, celkovo starostlivosť zaostáva. Jednotlivé vlády by mali rozmýšľať, kam dajú peniaze. Načo nám bude honosný národný štadión alebo iné veľkolepé projekty, keď nemáme zdravotnú starostlivosť na jednotku?
Vyzerá to však ako bezvýchodisková situácia. Nemocnica vás pošle domov, rodina nemá čas, vy už nie ste schopný postarať sa sám o seba a v domove dôchodcov pre vás nie je miesto. Čo máte robiť?
Musím povedať, že domovy dôchodcov by mali byť až tou poslednou možnosťou, keď už sa to inak nedá. V prvom rade by sme sa mali snažiť toho človeka udržať doma vo vlastnom prostredí. Nie každá rodina však má kapacitu na to, postarať sa o starších. Predstavte si situáciu - vaši rodičia budú mať 80 a vy okolo 50. Budete sa snažiť udržať si prácu, aby vás takto krátko pred dôchodkom z nej nevyhodili. Nemôžete teda často chýbať. Je to veľmi ťažké a títo ľudia, väčšinou sú to ženy - dcéry, často trpia fenoménom sendviča. Znamená to, že sú obložené vnúčatami, rodinou, prácou a ešte aj rodičmi. Naše opatrovateľky a zdravotné sestry húfne utekajú starať sa o starčekov do zahraničia, ale aj my tu máme mnoho penzistov, ktorí to potrebujú. Lenže starostlivosť treba aj riadne zaplatiť. Štát by sa mal nad tým zamyslieť.
Sú na tom naši penzisti oveľa horšie ako na Západe?
Vo všeobecnosti vieme, že západniari majú omnoho vyššie príjmy, teda aj dôchodky. Ich nezávislosť je preto podstatne väčšia a môžu si dovoliť viac. Taktiež ich zdravotný stav je omnoho lepší. A či sú na tom tí naši oveľa horšie? Existuje jeden ukazovateľ, ktorý hovorí o očakávanej dĺžke života v zdraví. To znamená, koľko rokov prežijete bez toho, aby ste mali nejaké závažnejšie zdravotné ťažkosti. A tá je u nás v porovnaní s okolitými krajinami o 6 až 7 rokov kratšia! Naši ľudia sa nielen dožívajú menej ako v niektorých iných štátoch, ale ešte ich aj viac trápia ochorenia.
O pár dekád bude na Slovensku omnoho viac seniorov ako dnes. Prognózy hovoria, že o 50 rokov sa počet dôchodcov u nás zdvojnásobí. Sme na to ako národ mentálne pripravení?
Vôbec na to nie sme pripravení. Je to presne ako s globálnym otepľovaním. Všetci o tom hovoria, ale takmer nikto s tým nič nerobí. Hovorí sa stále o úcte k starším, ale zvládame to? Vzťah k starším ľuďom je totiž potrebný budovať už od útleho detstva. Keď sa nad tým zamyslíte, je úžasné, že sa dožívame staroby a môžeme prežiť celý životný cyklus. O pár rokov tu síce bude omnoho viac dôchodcov ako dnes, ale nerobme z toho hneď demografickú katastrofu a tikajúcu bombu. Vieme, že to príde, tak sa na to pripravme, zmeňme myslenie a naučme sa pomáhať starším! Nemusia to byť nejaké heroické výkony, ale aspoň niečo.
Nemusíme teda teraz ihneď utekať pomáhať do domova dôchodcov, ale stačí začať od seniorov vo vlastnej rodine?
Raz som sa zúčastnil na jednom prieskume o dôstojnej starobe a tam jedna stará pani povedala, že je pre svoje vnúčatá ako Marťan. U nás veľmi chýba prehĺbenie vzťahov medzi jednotlivými generáciami. Mnohí mladí ľudia nemajú žiadne zážitky so starým človekom, lebo takého človeka v podstate v rodine ani nestretli. Moja mama sa dožila 93 rokov a dva mesiace pred smrťou ešte opatrovala svojho o 90 rokov mladšieho pravnuka. Takéto zážitky sú obohacujúce pre obe strany, ale nie každý ich má možnosť zažiť. Ak však máte v rodine seniora, možno by stačilo učiť deti nepozerať naňho ako na prízrak a na toho, čo o živote už veľa nevie, ale práve naopak, toho, kto vie o živote najviac.
A čo štát? Je podľa vás pripravený na zdvojnásobenie počtu dôchodcov?
To nie je novinka, mali čas sa pripraviť. Ja sám som na to poukazoval už pred mnohými rokmi. Štát na to nie je pripravený. Nedá sa všetko vyriešiť posunutím odchodu do dôchodku vo vyššom veku. Viete si predstaviť napríklad 70-ročného baníka? Celý systém si vyžaduje zmenu, treba sa nad tým konštruktívne zamyslieť, pretože na jednej strane je to aj príležitosť. Keď bude toľko dôchodcov, niekto sa o nich musí starať, to znamená napríklad nové pracovné príležitosti.
Čo by zlepšilo postavenie seniorov v spoločnosti?
Jedna vec je, čo pre to môžu urobiť samotní seniori, a druhá, čo spoločnosť. Už v mladosti by mali ľudia myslieť na dôchodok. Mali by sa udržiavať v dobrej kondícii, šetriť, tvoriť si vlastné finančné rezervy, aby sa v starobe mali lepšie. A treba vychovávať ľudí, ktorí na starých nebudú pozerať ako na odpad.
Čiže to, ako sa budeme mať v starobe, ovplyvňujeme už v mladosti?
Samozrejme. Príprava na starobu sa začína už v skorom detstve. Budeme sa dožívať čoraz vyššieho veku, mali by sme sa preto o seba starať, aby sme boli čo najkratší čas odkázaní na pomoc druhých. Aj keď niektorým problémom sa zabrániť nedá. Ja mám 66 rokov a bol som aktívnym bežcom. A aha, dnes mám operované oba bedrové kĺby a chodím o paličke. Musíte rátať aj s tým, že v starobe nejaké zdravotné problémy pribudnú, ale niektorým sa dá predchádzať.
Ako bude vyzerať staroba o 50 rokov? Budú iní dôchodcovia, ako sú teraz?
Rozhodne budú iní ako dnešní dôchodcovia, ktorí, až na pár výnimiek, nevedia používať elektronické technológie. Ale všetko je nové, no staroba zostáva rovnaká. Ľudia budú mať tie isté problémy, aké majú aj dnes. Staroba bude starobou aj o 50 rokov.
Bežná storočnica
Storočnica už nebude raritou. Mnohé svetové štúdie hovoria, že vo vyspelých krajinách sa krásneho veku 100 rokov dožije každý tretí dnešný novorodenec. Na Slovensku je však očakávaná dĺžka života o sedem až osem rokov kratšia ako vo vyspelých štátoch. Muži sa dožívajú v priemere 73 rokov a ženy 80. „Čím je väčší stres, tým sa ľudia dožívajú nižšieho veku. Slováci sú stále zamračení, nespokojní, zožierajú sa. Čím ďalej idete na západ, stretávate ľudí, ktorí sú spokojní, usmievajú sa. Je na tom niečo. Psychika a optimizmus urobia veľa,“ myslí si geriater Krajčík.
Napriek tomu, že sa stále dožívame menej ako ľudia na Západe, očakávaná dĺžka života každoročne stúpa a s ňou stúpajú aj počty dlhovekých Slovákov. Počas nasledujúcich 50 rokov sa počet ľudí nad 100 rokov na Slovensku zvýši až 18-násobne. Dnes u nás žije viac ako 700 ľudí nad 100 rokov. „Život sa jednoznačne predlžuje. Je však dôležité, ktorá fáza života sa predlžuje. Najlepšie by bolo, keby sa súčasne s dĺžkou života skracovala dĺžka života odkázania na iných.“
7 rád, ako prehĺbiť vzťah so seniormi
1. Venujte im pozornosť, oznamujte dôležité zmeny vo vašom živote, nech sa necítia odstavení.
2. Keď sa nemôžete stretnúť osobne, aspoň zatelefonujte.
3. Rátajte s nimi na rodinných oslavách. Musia mať pocit, že stále niekam patria.
4. Poproste ich o malú láskavosť, ktorá ich nepreťaží. Budú sa tak cítiť potrební.
5. Pokiaľ vládzu, nebojte sa nechať deti v ich opatere. Starí ľudia pri vnúčatkách mladnú.
6. Pozerajte na nich ako na zdroj múdrosti a skúseností. Majú čo ponúknuť.
7. Pýtajte si od nich rady, aby videli, že ich názor je stále dôležitý.
Demograf Branislav Šprocha: O budúcich dôchodcov sa štát nepostará!
Správy o tom, že sa Slovensko zaradí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Európy, podľa demografa Branislava Šprochu nie sú výmyslom. „Akýkoľvek variant prognóz predpovedá Slovensku veľmi rýchle starnutie už v najbližších rokoch. Počet seniorov sa do roku 2060 zdvojnásobí.“ Je to spôsobené nerovnomernosťami vo vekovom zložení populácie Slovenska - po druhej svetovej vojne a v 70. rokoch sa narodilo viac ako 100 tis. detí, no v posledných dvoch desaťročiach je to približne len polovica.
„Na prelome milénií sme mali najväčší počet žien v reprodukčnom veku - 1,3 milióna, no paradoxne sa tu narodilo najmenej detí od začiatku 20. storočia,“ vysvetľuje Šprocha. Odkladanie materských štartov spôsobilo, že Slovensko sa za jednu dekádu stalo zo štátu s jednou z najvyšších plodností v Európe štátom s jednou z najnižších, ale nielen v Európe, dokonca aj vo svete.
Málo pracujúcich
Keďže na Slovensku bude o 40 rokov raz toľko dôchodcov, z rovnice vyplýva, že bude omnoho menej pracujúcich. „Dnes máme približne 3,3 milióna ľudí v produktívnom veku, ktorí pracujú na deti a seniorov, ale o 30 - 40 rokov budeme mať o 800- až 900-tisíc menej ľudí v produktívnom veku.“ Situáciu by mohol do určitej miery zmierniť väčší prílev pracujúcich migrantov alebo zvýšenie pôrodnosti. Starnutie populácie sa však ani tak nezastaví. „Niektoré simulácie ukazujú, že aby sa situácia v budúcnosti mohla výraznejšie zmeniť, tak by každá žena musela mať viac ako tri deti. A to je nereálne.“
Naspor si sám
Všetko nasvedčuje tomu, že napriek šetreniu na dôchodok sa o pár desiatok rokov budeme musieť zmieriť okrem neskoršieho odchodu do dôchodku aj s omnoho menšími penziami. „Dnes sa väčšina ľudí spolieha, že na dôchodku sa o nich štát postará. V budúcnosti to tak nebude. Populácia seniorov sa zdvojnásobí, a ak by malo viac ako dva milióny ľudí poberať rovnaké dôchodky ako dnes, štát by to neutiahol.“ Na starobu by sme teda mali myslieť už v podstatne mladšom veku. „Veľkú časť z peňazí na dôchodok si človek bude musieť získať sám. Či už sporením, alebo investíciami. Nebude to tak, že sa spoľahne na dôchodok a z toho vyžije. Už dnešní mladí ľudia, ktorí vstupujú na trh práce, musia myslieť na dôchodok,“ dodáva Šprocha.
