Štvrtok 23. 9.
Zdenka
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
24.04.2016 00:05 | Správy | Domáce správy

Kam miznú slovenské lesy?! Megalomanská ťažba môže pokračovať ešte 30 rokov

Ľudia sú v šoku. Bratislavčanov zaskočila správa, že lesníci chcú vyrúbať takmer polovicu stromov na dunajskom ostrove Sihoť, ktorý je zásobárňou pitnej vody.

Lesy miznú v mnohých kútoch Slovenska. Turisti sa musia brodiť lesnými cestami rozrytými ťažkou technikou a namiesto krás prírody si čoraz častejšie obzerajú iba holé rúbaniská. Prečo ťažba dreva nabrala také obludné rozmery? Stojíme na horskom priechode Čertovica v Nízkych Tatrách, kde to vyzerá ako v mesačnej krajine - namiesto lesa zo zeme trčia len pahýle a zvyšky zrezaných drevín.

Stromy tu pred pár rokmi zrovnala so zemou veľká víchrica, no o svoje sa postarala aj následná ťažba dreva - drevorubači vtrhli aj do najzachovalejších lesných biotopov európskeho významu, ktoré sa tu nachádzajú. Nejde však iba o Nízke Tatry. Spôsob, akým sa v súčasnosti na Slovensku ťaží drevo, podľa ochranárov nie je trvalo udržateľný.

Otvoriť galériu
Vyšehrad 2014
Zdroj: ik, jf, aktivisti

Veď za posledných 20 rokov stúpla plánovaná ťažba dreva takmer o 90 percent! Pokiaľ sa v roku 1990 vyťažilo okolo 5,2  milióna kubíkov dreva, v roku 2014 to bolo až 9,4 milióna kubíkov. Takmer dvojnásobný nárast výrubu by možno bol v poriadku, keby u nás lesy rástli ako huby po daždi... Je to však naozaj tak?

Máme viac lesa

 

Podľa Kornela Rumana z Národného lesníckeho centra jedným z dôvodov zvýšenej ťažby sú slušné zásoby dreva - vraj je ho v hospodárskych lesoch stále dosť. „Súčasné aj budúce ťažbové možnosti najviac ovplyvňuje predovšetkým výška zásob, prírastky, vek a množstvo lesných porastov, ale aj ich zdravotný stav,“ vysvetľuje.

Preto ťažbu v najbližších rokoch neplánujú znižovať. „Ešte minimálne najbližších 30 rokov budú plánované ťažby na súčasnej úrovni,“ hovorí Ruman. Smerodajné podľa neho je, že sa lesy nedrancujú, lebo ťažba neprevyšuje prírastok lesov. „Stále neťažíme viac dreva, ako prirastie,“ tvrdí. Juraj Vysoký z občianskeho združenia Prales je však presvedčený, že ospravedlňovanie vysokej ťažby tým, že stále narastie viac ako vyrúbeme, nie je namieste.

Otvoriť galériu
Vyšehrad 2016
Zdroj: ik, jf, aktivisti

„Do každoročných prírastkov sa totiž počítajú lesy na celom území Slovenska, teda aj v prírodných rezerváciách, národných parkoch či iných lesoch, kde je ťažba vylúčená alebo podstatne obmedzená. Prírastok a zásoby by sa mali zvlášť počítať v hospodárskych lesoch. Potom by sme videli, ako na tom naozaj sme.“

Podľa odborných odporúčaní by sa nemalo ťažiť viac ako 60 percent objemu prírastku v lesoch. Ak by to bolo tak, v roku 2014 by bolo možné vyťažiť 7,5 milióna kubíkov. Lenže v tom roku sa v lesoch vyrúbalo takmer o dva milióny viac! „Prekračovanie tejto hodnoty je spôsobené vysokým podielom náhodnej - kalamitnej ťažby, ktorú treba v prevažnej miere čo najrýchlejšie spracovať,“ tvrdí Martin Lakanda, generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia.

(Ne)náhodná ťažba

Podniky, ktoré lesy obhospodarujú, majú stanovenú mieru, koľko môžu v danom období vyťažiť. Výnimkou však býva práve ťažba po kalamitách. Ruman z Národného lesníckeho centra tvrdí, že takúto ťažbu musí obhospodarovateľ lesa spracovať zo zákona, aby sa napríklad v smrekových lesoch nepremnožili škodcovia. „Spracovaním náhodnej ťažby sa potom môže prekročiť celkový plánovaný objem ťažby. To sa následne prejaví aj v štatistike, koľko sa toho u nás naozaj vyťažilo.“

Otvoriť galériu
ROZRYTÉ LESY: Aj v
Zdroj: ik, jf, aktivisti

Náhodná ťažba sa však podľa ochranára Vysokého môže ľahko zneužívať. „Podiel náhodnej ťažby sa už dlhodobo pohybuje od 40 až do 60 % z celkovej ťažby. Môžeme v takom prípade ešte rozprávať o nejakom plánovanom obhospodarovaní lesov?“ pýta sa Vysoký a dodáva, že úrady nemajú kapacitu, aby všetky náhodné ťažby preverili.

„Môže sa stať, že sa v mene náhodnej ťažby rúbu aj zdravé a nepoškodené stromy, alebo sa dá náhodná ťažba ľahko zneužiť aj na ťažbu v porastoch, kde nebola vôbec plánovaná,“ hovorí Vysoký zo združenia Prales. Podľa štátnych lesníkov sa však kontrola dodržiava. „Kontrolu náhodných ťažieb v súlade so zákonom má oprávnenie vykonávať príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, pričom sleduje, zisťuje a kontroluje, ako sa dodržiavajú zákony a predpisy,“ zdôrazňuje Ruman.

Otvoriť galériu
ŤAŽÍ SA VŠADE: V
Zdroj: ik, jf, aktivisti

Môžu za to kalamity

Náhodná ťažba, pre ktorú sa u nás ťaží omnoho viac dreva, ako sa naplánuje, však nie je novinka posledných rokov. Kalamity sužovali naše lesy aj predtým. „Za socializmu sa na Slovensku dlhodobo ťažilo okolo 5 miliónov kubíkov dreva. Potom sa ťažilo 5-6 miliónov ročne a dnes ťažíme okolo 9 miliónov kubíkov. Na tých lesoch je to jednoducho vidieť,“ je presvedčený Vysoký. Podľa Rumana sa však úroveň ťažby na rovnakej úrovni po dlhé roky udržiavať nedá.

Išlo by to iba vtedy, keby rozsah náhodných ťažieb bol viac-menej rovnaký a požiadavky obhospodarovateľov, ale aj vplyv trhu rovnomerné. Ale takto to nie je. Ochranár Vysoký tvrdí, že ťažba sa prispôsobila trhu. „Plánovaná ťažba sa prispôsobila skutočnej ťažbe a teraz sa tvárime, že je všetko v poriadku. Veď predsa, keď v určitom období vďaka kalamite vyťažíme výrazne viac dreva, v nasledujúcich rokoch by sa malo naopak šetriť. Ale to sa u nás nedeje.“

Otvoriť galériu
Ťažba dreva
Zdroj: anc

Biomasa spása?

Za úbytok lesov nemôže iba vývoz dreva do zahraničia ale aj jeho spracovanie na biomasu. Takto sa začali rúbať nielen lesy, ale v podstate všetky porasty, ktoré môžu poskytnúť nejaké drevo. Rúbe sa na brehoch riek, riedia sa parky v mestách. V roku 2013 bola na Slovensku spotreba dreva na energetické účely až 3,8 milióna ton, pričom dreva vhodného na spracovanie na tieto účely je omnoho menej.

EÚ však výrobu biomasy vo veľkom dotuje a spôsobilad, že spracovanie akýchkoľvek foriem dreva na štiepku sa stalo veľkým biznisom. Na internete už koluje aj petícia za zákaz výrubu drevín práve na miestach okolo rybníkov či v parkoch, pretože sa zdá, že našej krajine takáto ekologická politika namiesto pomoci ubližuje. Otázkou však zostáva, dokedy toto všetko naša príroda vydrží.

Kam putuje slovenské drevo

  • V roku 2014 sa za hranice našej krajiny vyviezlo 3,4 miliona kubíkov dreva.
  • Najviac sa o drevo bijú celulózky. Napr. ružomberská celulózka ročne potrebuje okolo 2,7 milióna kubíkov dreva, čo je takmer tretina ťažby.
  • Zvyšok ide do drevospracujúceho priemyslu - piliarska, stavebná, stolárska výroba a iné.
  • V roku 2013 sa na energetické účely spotrebovalo 3,8 milióna ton dreva.
Diskusia /
Súvisiace články:
Autor: © Nový Čas

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou FPD Media, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 237 601, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 6882/B na účely spätného kontaktovania. Prečítajte si viac informácií k ochrane osobných údajov viac informácií k ochrane osobných údajov.


PR článok
Na Dunaji sa nakupuje a zabáva už 100 rokov
PR článok
Ďalšie SUV značky Lexus. Čo o ňom vieme?
Šéf európskej diplomacie vyzýva k dôležitej veci: Posilnenie dôvery medzi EÚ a USA je kľúčové
Vedci objavili ďalšiu obrovskú stopu: K zisteniu pôvodu koronavírusu sú už na dosah!
Tuniský prezident si bez hanby posilnil vlastné právomoci: Všetko na úkor vlády a parlamentu
USA darujú ďalších 500 miliónov dávok vakcín: Niektoré krajiny však budú mať prednosť
Rebel Balotelli parádne trafil: Aha, ako vysmial súperovho trénera za osem rokov starý výrok!
Biden a Macron spolu hovorili prvýkrát od sporu o ponorky: Takto chcú predísť diplomatickej roztržke
Stoch si našiel nový klub: Je to výzva, som rád, že ma chce tréner!
Smutné správy pre Alžírsko: V priebehu jedného týždňa zomreli dvaja bývalí prezidenti
Čínsky expolitik odhalil šokujúcu správu: Toto mal byť moment, kedy sa koronavírus začal šíriť!
Podvádzal ho takmer 3 roky: Cristiana Ronalda obral o takmer 300-tisíc!