Ľudské a kravské bunky spojili do jedného embrya

Od pokusu, ktorý je prvým svojho druhu v Británii, si vedci sľubujú možnosti na liečenie Parkinsonovej choroby či cukrovky. Stretli sa však aj s kritikou, najmä zo strany náboženských skupín. Rímskokatolícky kardinál Keith O´Brien označil ich aktivitu za „experiment frankensteinovských rozmerov“. Vedci sa však bránia, že genetický materiál v embryách je na 99,9 percenta ľudský.

Vytvorené embryá prežili tri dni, pričom najväčšie malo 32 buniek. Cieľom genetikov je pestovať ich šesť dní a potom z nich vybrať kmeňové bunky určené na výskum. Obavy, že by sa vývoj týchto embryí zvrhol, potláčajú britské zákony, ktoré ich pestovanie obmedzujú na 14 dní. „Toto je laboratórny proces na pokusnej myške. Ide o skupinu buniek, ktoré sa nikdy nevyvinú a do nikoho sa nebudú implantovať,“ rozohnal obavy profesor John Burn.