O chorej manželke hovorí, že je najlepšia ženička a nikdy ju neopustí. Ich syn Jožko (15) má od narodenia detskú mozgovú obrnu, napriek tomu je šťastný ako máloktorý tínedžer. Otec s ním chodí, nosí ho na rukách, chová s ním poštové holuby, učí sa s ním, vozí ho do školy aj zo školy. Manželka Anka (49) má cukrovku a na jedno oko už nevidí, Ľubomír sa tak stará s láskou aj o ňu. Ľubo pracuje na polovičný úväzok, aby ich uživil.
Láska premôže všetko. Spolu sa smejú, kŕmia holuby, chodia na prechádzky, do školy a najnovšie sa učia fotiť. „Chcel by som byť raz fotografom,“ sníva svoj veľký sen Jožko Peknuša (15). To, čo iní dokážu hravo, je preňho obrovský krok vpred, pretože pri detskej mozgovej obrne, ktorou od narodenia trpí, má ťažšie ovládateľné prsty a vôbec nechodí.
„Keď sa narodil, štyri minúty bol v kóme. Buď smrť, alebo život s postihnutím. Ja som šťastný, že vyhral život. On ma posúva vpred, je úprimný, citlivý a pravdivejší ako iní ľudia. Napĺňa ma šťastím, je to moje slnko,“ vraví Ľubomír Peknuša (52) o synovi. O jeho láske k postihnutému dieťaťu a k žene, ktorá sa len tak nevidí, hovorí celá dedina. „Chodí s ním aj do kostola, ľudia majú slzy v očiach od dojatia, keď ich vidia,“ prezrádza suseda Oľga.
Všade chodia spolu
„Je to obdivuhodný muž. Mnohí v chorobe opúšťajú ženy a deti a on stojí pri nás. Z toľkej driny okolo nás ho bolí chrbát, bola by som taká šťastná, keby sa našiel nejaký darca a prispel nám na elektrický stacionárny bicykel pre Jožka. Lebo Ľubko už na chrbticu nevládze,“ uzatvára Anka (49).
