Zradný terén a niekoľkohodinové stúpanie v občasnom daždi sa mu veľmi páčilo. Najbližšou výzvou sú preňho Tatry, ale poškuľuje aj po tom, že by prešiel cez Slovensko.
Ján chodí bosý všade, do práce, na prechádzky, aj keď ide s manželkou na nákupy. Obuje sa vraj len vtedy, keď ide na pohreb. „Doma mám len dvoje topánky, jedny sú letné a druhé zimné,“ netají Ilavčan. O tom, že pri obliekaní vynechá obuv, sa rozhodol pred dvoma rokmi po stretnutí s manželmi Patakiovcami, ktorí robia reflexnú terapiu v Česku. „Na chodidlách sú reflexné plôšky všetkých orgánov. Chôdza bez topánok ich masíruje a tým povzbudzuje vnútorné orgány,“ vysvetlil bosý chodec, ktorý sa reflexnou terapiou aj živí. Podľa jeho slov, keď je človek zdravý a má myseľ v rovnováhe, tak by si pri chôdzi naboso nemal poškodiť a ani inak zraniť chodidlá.
V nedeľu sa túto teóriu rozhodol dokázať svojím výstupom na Malý Rozsutec v pohorí Malej Fatry, kde ho sprevádzal Nový Čas. „Myslím na všetko možné, len nie na to, že som bosý. Beriem to, ako keby som mal topánky,“ prezradil počas túry. Za šesť hodín prešiel spoločne s rodinou a priateľmi približne 15 kilometrov. Jeho bosé nohy sa dotýkali rebríkov s ostrými hranami, kameňov v horskom potoku, koreňov stromov aj ostrých skál a reťazí. Pri zostupe z Malého Rozsutca sa k nemu na chvíľu pridal aj jeho syn. „Keď ma ľudia vidia, reagujú rôzne. Niektorí si klopkajú po čele, iní majú súcitný pohľad. Dokonca som stretol aj takých, ktorých som inšpiroval a chceli si to vyskúšať,“ vraví Janík. Po zdolaní svojho včerajšieho vrcholu prejavil radosť, že je to už za ním. „Potvrdila sa teória, ktorú som spomínal, chodidlá nemám poškodené. Mal som dve kritické miesta, takmer pod vrcholom a potom pri zostupe. Ale ani raz som nezanadával. Najbližšie ,dám‘ možno Slovensko - a pekne naprieč,“ usmial sa šibalsky.
