Historické kúsky, ktoré možno vidieť v Stredoslovenskom múzeu, pochádzajú z obdobia od prvých desaťročí 18. storočia až po prvú polovicu 20. storočia. Slovo mortuárium je prevzaté z novovekej latinčiny a vo všeobecnosti označuje ozdobný, honosný, pohrebný erb, na ktorom sú zaznamenané hodnosti a zásluhy nebohého.
„Šľachtici, zemania či cirkevní hodnostári si objednávali maliara, aby im mortuáriá namaľoval. Tie najvydarenejšie kusy zdobili truhlu pochovávaného či kostol. Menej vydarené a rozmerovo menšie sa roznášali po meste,“ vysvetlil Filip Glocko, historik Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.
Práve to má vo svojich zbierkach približne 200 kusov mortuárií, čo je najviac na Slovensku. „Mortuárium je ako jednostranová kniha, v ktorej je niekoľkými slovami zhrnuté to podstatné zo života zosnulého šľachtica alebo cirkevného hodnostára,“ dodal Glocko. Každé mortuárium by pritom podľa neho malo mať základné znaky - dátum úmrtia, ktorý je umiestnený v rohoch alebo v texte, meno, erb a spomínaný text.
Pohrebné erby
Vyhotovovali sa z papiera alebo hodvábu, mali tvar obdĺžnika. Pri pohrebe bývali položené v niekoľkých radách na čiernej látke kryjúcej rakvu, ďalšie erby pripnuté na sviece boli na oltároch, prípadne ich mali so sviecami držať počas obradu významné osobnosti alebo členovia rodiny. Pohrebné erby so sviečkami sa tiež roznášali po domoch, čím plnili funkciu úmrtných oznámení.
