Podľa našej zidealizovanej predstavy práve takto vybavené životobudičom bernardíny zachraňujú v Alpách ľudí spod lavín. Všetko je však inak. Na hraniciach medzi Švajčiarskom a Talianskom už skoro tisíc rokov stojí na brehu horského jazera kláštor, ktorý založil sv. Bernard. V nehostinnom prostredí v nadmorskej výške viac ako 2 400 m odnepamäti poskytoval útočisko pútnikom, ktorí sa cez horský priechod vydali na nebezpečnú cestu naprieč Alpami.
Zrod v kláštore
Miestni mnísi, horali celým srdcom, postupným krížením vyšľachtili zo silných ovčiarskych psov, ktoré mali pôvod ešte v Rímskej ríši, bernardíny. Prvá zmienka o týchto výnimočných psoch pochádza z roku 1707. Bez toho, aby dostávali nejaký špeciálny výcvik, sa svojou náturou a schopnosťami stali neoceniteľnými pomocníkmi ľudí v horách. Vedeli totiž vycítiť ľudí zavalených pod snehom.
Na akcie vždy vyrážalo niekoľko psov naraz – zatiaľ čo jedny vyhrabávali neborákov spod snehu a neraz ich zaľahli a svojou huňatou srsťou zahrievali a udržiavali pri živote, zvyšné psy bežali po pomoc do kláštora. V historických análoch je zdokumentovaných vyše 2 000 prípadov, keď bernardíny zachránili ľudský život. Najslávnejším z nich sa stal bernardín Barry, ktorý zachránil vyše 40 ľudí, a za to si dokonca vyslúžil čestné miesto v prírodovednom múzeu v Berne. Pre ich schopnosti aj kláštorný pôvod ľudia bernardíny nazývali aj sväté psy.
Už je iný
V rokoch 1816 až 1818 boli alpské zimy také kruté, že mnoho psov pri akcii zahynulo a chovu bernardínov hrozil zánik. Mnísi preto zvyšné kusy začali páriť s inými plemenami, ako bol napríklad novofundlandský pes. Tým však bernardín stratil časť svojich schopností, napríklad mu narástla dlhšia srsť, čo sa ukázalo ako problém. Lebo keď namrzla, ťahala svojou hmotnosťou zvieratá k zemi a znemožňovala im pohyb.
Dnes sa už bernardíny na záchranu ľudí nevyužívajú. A pes so súdkom na krku je iba legenda. Odborníci tvrdia, že chľast so sebou nikdy nenosil. Ale napriek tomu súdok nemôže chýbať na žiadnom plyšákovi bernardína, ktorých sú švajčiarske stánky so suvenírmi plné. Skutočný príbeh tohto statočného plemena však môžete spoznať priamo v Kláštore sv. Bernarda, kde naďalej funguje chovná stanica a aj malé múzeum.
Bernardín
- Hmotnosť: až 140 kg
- Výška: 70 – 90 cm
- Prvá zmienka: r. 1707
- Vlastnosti: húževnatý, priateľský a obetavý
