Ona si však z toho ťažkú hlavu nerobí. Vždy si vedela obhájiť svoje názory a rozhodnutia.
Už 30 rokov ste v službách Slovenskej televízie. Za ten čas ste si prešli všeličím. Ako si spomínate na svoje začiatky?
Keď začínala moja generácia, nebolo to také jednoduché ako teraz. Kým sme sa dostali do niektorých relácií, najprv nás čakali konkurzy, potom školenia moderátorov, kde sa nám venoval hlasový pedagóg, psychológ, a až potom sme sa dostali na obrazovku. Ak sme chceli moderovať mimo televízie, museli sme absolvovať rôzne prehrávky na Slovkoncerte, kde nám určovali, do ktorej platovej kategórie patríme. Začínali sme jednou vetou a buď sme obstáli, alebo neobstáli.
Za socializmu ste uvádzali reláciu Pionierska lastovička, neskôr po revolúcii to bolo Štúdio kontakt. Kým v jednej relácii ste masírovali mozgy budúcim pionierom, v druhej vám hrozili výpoveďou. Otvárali ste si príliš ústa?
V tom čase okrem „masírovania“ však neboli iné programy. Nemala som sa v čom inom ukázať ako v Pionierskej lastovičke a popritom som ešte robila detskú reláciu Matelko. Nikdy som nemala pocit, že by to bolo nejaké „masírovanie“, vždy to bolo o zaujímavých veciach, ktoré nás obklopovali. A pre nás to bola obrovská moderátorská škola.
