Podarí sa mu dokončiť Tour de France tradične v zelenom a prípadne aj opäť vyhrať nejakú etapu? Obháji na majstrovstvách sveta zlato? A ako sa popasuje s olympijskou výzvou v Riu de Janeiro? S cyklistom Petrom Saganom (25) aj o tom, že život je krátky a treba ho žiť naplno.
„Jednoznačne som veľmi rád, že môžem robiť tento šport a že sa mi v ňom darí,“ povie na úvod celkom vážne. To, že sa medzičasom stal doslova celosvetovým idolom, berie s rezervou. „Ja som sa o to nikdy nesnažil. Nemal som tým, že idem bicyklovať, nejakú takúto víziu. Nikdy som netúžil byť populárny, slávny... S plusmi prichádzajú mínusy, ako všetci vidia, je to pekné, darí sa mi, ale je to aj veľa povinností a sebazapierania,“ vysvetľuje.
Bez ľudí je mu fajn
Istý čas v roku sa preto snaží stráviť bokom od ľudí, aby mal úplný pokoj. „Podľa mňa najväčší kameň úrazu pre športovca je žiť v normálnom svete,“ prekvapuje. „Je toho skrátka tak strašne veľa, že sa nedokážete sústrediť na to, čo máte robiť. Mne veľmi pomáha, keď sa môžem niekam odstrániť zo sveta, na nejakú chatu v horách a tam si žijem mesiac, trénujem, varím si, alebo keď idem s Katkou, tak sa o mňa postará.“ Vysokohorské prostredie mu pomáha pri tvorbe červených krviniek a popri klasickom tréningu sa v ňom pripravuje tiež z mentálnej stránky. „Lebo ako je dôležitý tréning, tak je dôležitá aj regenerácia. Keď ide človek z tréningu rovno vybavovať nejaké veci, tak nemá čas na regeneráciu. A keď to robí jeden deň, druhý, tretí, tak sa to zbiera... Preto sa vždy snažím ísť do iného prostredia, bez ľudí – a tam mi je fajn.“
Pozor však, Peter v žiadnom prípade nie je samotár. „Práve tým, že mám rád spoločnosť, chodím medzi ľudí, kamarátov, tak mi nezostáva čas na moje aktivity. No ja si to viem zariadiť,“ usmieva sa. „Jednoducho, keď chcem robiť tento šport, tak musím obetovať niektoré momenty sezóny, aby som sa dokázal pripraviť.“
