Aby sa uživil, pracoval v zime ako vodič kamióna a v lete pri hľadaní zlata relaxoval. Jeho najväčší nugget vážil 126 gramov a mal hodnotu 450 €. Aj keď je už na dôchodku, v lete sa chystá na Aljašku opäť. Rovnako ako London, aj on napísal autobiografickú knihu - Priateľstvo ohňa.
Za veľkú mláku odišiel Laco v roku 1969. „Nadávali sme na komunistov a toto bola jedna z posledných možností, ako sa od nich vzdialiť natrvalo. Navyše nás s kamarátom nechali frajerky,“ vysvetľuje zlatokop. Nadácia, ktorá mu pomáhala pri sťahovaní, mu už deň po príchode do USA našla prácu. „Robil som v malej fabrike. Onedlho ma však jeden známy zlákal na zlatokopectvo,“ opisuje odchod na Aljašku.
Moderné zlatokopectvo je podľa neho rovnaká drina, ako opisujú v knihách o zlatej horúčke. Dnes však zlatokopi najskôr vyťažia štrk z dna pomocou kompresora, až potom ho premývajú klasickou technikou. „V súčasnosti sa ťaží najčastejšie na mori. Potrebujete loď s výbavou. Ja som si tú svoju zostrojil sám,“ prezradil. Po prvom roku to chcel vzdať. „Zarobiť sa na tom nedalo. Trvalo štyri roky, kým som sa naučil techniku. Dovtedy sa môjmu známemu podarilo vyťažiť rieku vlievajúcu sa do mora, plnú zlata. Každú hodinu našiel zlato v hodnote 1 000 dolárov. Dnes je zabezpečený. Ani ja sa nemám zle, ale to len vďaka americkému dôchodku,“ uzavrel zlatokop, ktorý v zime žije na Slovensku.
