V prízemnom dome v hospodárskej usadlosti Požehy v Dubovom (vtedy okres Martin), dnes okres Turčianske teplice) v roku 1994 v osudné ráno vtedy 39-ročný Jaroslav Garaj ráno opýtal manželky Anny († 34), či si vie predstaviť, že bude mŕtva. O chvíľu ju na váľande v obývačke zaškrtil! Potom sa osprchoval, ale vodu z vane nevypustil. Keď sa zobudila najstaršia dcérka Mária († 4), sexuálne ju zneužil, ponoril do vane a podržal pod vodou asi pätnásť minút. Rovnako strašne zniesol zo sveta aj mladšiu dcérku Veroniku († 3). Nakoniec utopil 11-mesačného syna Vojtecha. Telá zabalil do posteľnej bielizne. Mŕtve deti poukladal na police do skrine, mŕtvolu ženy napchal naspodok skrine. Pobral sa do krčmy, kde sa pochválil kamarátovi, čo urobil. Ten mu nechcel veriť. Tak ho zobral domov. Najskôr sa chlapi navečerali a potom mu Garaj ukázal svoje krvavé ,,dielo". Zdesený muž informoval políciu.
Garaj sa z väzenia vrátil dva roky pred hromadnou vraždou. Nenašiel si zamestnanie. Prečo vraždil? ,,Takto som chcel riešiť zadlženosť, do ktorej sme sa dostali s manželkou," povedal krátko po zatknutí. Tvrdil, že sa s manželkou báli trestného stíhania a možného odlúčenia od detí. Neodovzdali totiž všetky tržby za predaj žrebov a firmy ich vyzvali na vyrovnanie podlžností. Išlo približne o 70-tisíc korún (2323 eur).
Garaj verí, že jeho obete sú v raji a budú vzkriesené. Štvornásobného vraha súd poslal do väzenia na doživotie. Voči verdiktu sa neodvolal. Od uväznenia sa často v cele modlí.
Krv zbierali do vedra
Usadlosť Požehy má iba pár domov. Málokto vie, že sa tam prvý raz vraždilo už aj pred 44 rokmi. Žena odišla do neďalekých Turčianskych Teplíc, je muž ostal doma s tromi deťmi. Z jedného z malých dvorov sa zrazu ozval strašný krik. Muž dve deti († 4, † 2) zabil nožom a sám si podrezal dvorov krk. "Tretie dieťa, vtedy 6-ročný chlapec, vyskočil oknom a ušiel do poľa," rozprával pred dvomi desaťročiami pre Nový Čas vtedy 70-ročný dôchodca Miloslav. Podľa slov jeho ženy ľudia vtedy krv zo zavraždených detí zbierali do vedra.
Na usadlosti s poltuctom domov je šesť obetí vrážd až príliš veľa. Prečo? Otázku si kladú živí. Mŕtvi sa už nepýtajú. Ani z raja!
