V roku 1935 ho stvárnil Paľo Bielik († 72), ktorý už ako režisér nakrútil v 60. rokoch o Jánošíkovi film. Z filmovej zbojníckej družiny zostal nažive jediný – Vojtech Brázdovič (81), ktorý hral Ilčíka. Ako si spomína na nakrúcanie?
Pre film pracoval ako vedúci výpravy celý život a mal šťastie, že naplno zažil zlatú éru slovenskej kinematografie. Vojtechovi Brázdovičovi učaroval film hneď po maturite a zostal mu verný, až kým neodišiel do predčasného dôchodku. O práci pri vôni celuloidu hovorí, že to nebola kariéra, ale povolanie. A hoci nebol herec, vo veku 28 rokov dostal šancu zahrať si v kultovom Jánošíkovi.
„Bola to moja jediná veľká úloha. Režisér Paľo Bielik ma oslovil dva roky pred nakrúcaním: ‚Vojto, budeš mi hrať vo filme, nauč sa jazdiť na koni,‘“ spomína dnes 81-ročný Brázdovič, ktorý srší energiou, že by mu každý hádal minimálne o desať rokov menej. Nakrúcalo sa dva roky v krásnom prostredí Malej Fatry a Terchovej, rodisku skutočného Jánošíka.
Splašené kone
O akčné scény nebola núdza, herci kaskadérov nemali, a tak museli zvládať kúsky ako naozajstní hôrni chlapci. „Najťažšie pre mňa bolo skočiť zo strechy drevenice na koňa. Bolo tam uviazaných 12 koní, rozviazal som ich, ony sa splašili a utekali od Rozsutca dolu do Tiesňav, kde práve piknikovala s autom česká rodinka a tie splašené kone cez nich len tak preskočili,“ spomína na dramatické chvíle.
Ľahké nebolo ani spúšťať sa po zadku po drevenom žľabe, ktorý pôvodne slúžil na zvážanie dreva. „Si predstavte ísť dole po zadku iba po holých doskách. Pod sebou som mal iba kus kožušiny a už som upaľoval dole. Niekoľkokrát som to musel robiť, kým bol režisér spokojný.“
Úžasný Bielik
Na režiséra Paľa Bielika, ktorý bol od neho starší o 30 rokov, spomína s láskou. „Spravil dielo, ktoré doteraz na Slovensku nikto neprekonal. Bol to famózne spravený profesionálny realistický film. Robili na ňom umelci, ktorí vedeli, čo chcú. Paľa Bielika sme volali Patrón, ale nemyslím nábojnicu, myslím toho veľkého čistého človeka, ktorý nad všetkým bdel a ku každému členovi štábu mal ľudský prístup. Vedel sa priblížiť s láskou a porozprávať sa. Paľo Bielik je ikonou slovenského filmu,“ hovorí Brázdovič. „Mal hlboké umelecké cítenie, bol číra duša a miloval film a všetkých, čo na filme robili s ním. Na Bielikovi ma fascinovala jeho presnosť a dochvíľnosť. Veľa ma naučil.“
Brázdoviča, ako posledného žijúceho hôrneho chlapca Jánošíkovej družiny, trápi, že slávny režisér dnes nemá také uznanie, aké by si zaslúžil. „Bolí ma srdce, že jeho kosti teraz nemajú dôstojné posledné miesto odpočinku. Paľo Bielik nemá nikoho. Mám depresiu z toho, že bratislavský magistrát nemá ani toľko sily, aby za tohto národného umelca zaplatil hrobové miesto v krematóriu,“ krúti hlavou filmový Ilčík.
Kríza filmu
Z toho, kam sa uberá slovenský film, je rozčarovaný. Televíziu radšej ani nepozerá... „Socha Paľa Bielika v nadživotnej veľkosti pri filmových ateliéroch na Kolibe plače nad slovenským filmom. On sám tie filmové ateliéry budoval a položil základy nášho filmového priemyslu, a pozrite sa, v akom sú stave. Keď sme my nadšenci filmu chceli po revolúcii privatizovať filmové ateliéry a rozvíjať toto umenie, sprivatizovala to za facku Mečiarova dcéra a vtedajší politici marili naše nádeje, sny, plány. Moje filmové srdce túži po tom, aby sme sa znova naštartovali a pozdvihli slovenský film. Ale ja sa toho už asi nedožijem, čo si budeme nahovárať. Slovenská múdrosť vraví: Dnes si na doline, zajtra na cintoríne,“ hovorí.
Smútok
Vo svojom veku je Brázdovič neskonale vitálny - chodí plávať, bicyklovať, je nadšený poľovník a aktívny je dokonca aj na facebooku. Vnútri však skrýva veľký smútok a žiaľ za svojou nebohou manželkou Gitkou († 81). „Je to láska za hrob,“ hovorí so slzami v očiach aj po troch rokoch od jej smrti. Žena jeho života bola tolerantná, nežná a láskavá... Brázdovič vraví, že čas bôľ nezahojí, ale znásobuje, a úprimne sa teší, že sa raz v nebi stretne so svojou milovanou Gitkou.
„Nevieme, aký je náš čas, ale ona mi tu veľmi chýba. Moje srdce je stále smutné. Každý deň chodím do kostola a modlím sa, viera mi dáva nádej,“ dodáva veľký filmár, ktorého si navždy ľudia budú pamätať ako zbojníka Ilčíka.
