Naši odborníci spolu s kolegami z Maďarska v pohraničí na Gemeri skúmali jaskyne v Slovenskom a susednom Aggtelekskom krase.
Zistili nielen zaujímavé poznatky o prúdení podzemných vôd z juhu na sever a prenose potencionálneho znečistenia, ale objavili aj doteraz neznáme druhy bezstavovcov. Ich počet v jaskynnom systéme Domica-Baradla sa tak zvýšil už na 503 druhov.
Spoločný výskum starostlivosti o jaskyne svetového dedičstva umožnili eurofondy, pričom závery sú dosť prekvapivé. „Zistilo sa, že podzemné vody v niektorých miestach pri obci Silická Brezová v okrese Rožňava prúdia na naše územie aj smerom z Maďarska. Podarilo sa to vďaka tzv. stopovacím skúškam, keď sa v našich i susedných lokalitách sledovali špeciálne neškodné farbivá od ponorov až po vyvieračky na inom konci,“ uviedol Ľudovít Gaál zo Slovenskej správy jaskýň. Tieto testy potom aj spolu so špeciálnymi meraniami a elektrickými sondami odhalili priebeh porúch zemskej kôry a aj možné zdroje znečistenia. „Spodné vody z Maďarska napríklad vyvierajú aj u nás v okolí Silickej ľadnice a jaskyne Milada,“ vysvetlil Gaál a podotkol, že znečistenie chráneného územia čiernymi skládkami je už menšie ako v minulosti.
K zaujímavostiam patrilo aj objavenie podzemných dutín a výskyt doteraz neznámych druhov bezstavovcov v jaskyniach Milada a Domica-Baradla, kde sa ich počet zvýšil už na 503 druhov. Výsledkom projektu bolo aj vydanie vyše 500-stranovej monografie o tejto jaskyni a vybudovanie navštevovaných náučných lokalít Malá Žomboj, Jašteričie jazero, Farárova jama, Babská diera, Jaskyňa Peško a Hajnáčsky hradný vrch.
Viac o pavúkovcoch
V Slovenskom krase žijú pavúkovce zo skupiny šťúrovky. Tieto drobné, asi poldruha milimetrové živočíchy, sú u nás veľmi vzácne. Vyskytujú sa v jaskyniach, no bežne skôr v pôdach tropických lesov. Odborníci predpokladali, že sú dravé. Pri ich bližšom pozorovaní zistili, že ústne ústroje nie sú hryzavé, ale plnia funkciu hrebienkov na zber potravy z povrchu drobných čiastočiek. Ich potravou sú sinice.
