Nový Čas oslovil dnes už dospelých z celého Slovenska, ktorí vyrastali v sociálnych ústavoch. Niektorí z nich majú vlastné rodiny, iní po nich túžia. Čo by si vybrali, keby mohli o svojom osude rozhodovať dnes. Žili by radšej bez rodičov v domove, alebo by dali prednosť homosexuálnemu páru
Patrícia Bartschová (22), Bratislava, študentka
V pestúnskej starostlivosti v Bratislave
Paťka si veľa vytrpela, a preto má vo svojej voľbe jasno. „Keď som mala 18 mesiacov, štát ma odobral rodičom, ktorí mali problémy s alkoholom. Prešla som si dvoma pestúnskymi rodinami. V prvej mi bolo dobre, no od 12 rokov ma zverili rodine, kde som vôbec nebola šťastná. Odsudzovali ma kvôli mojim rodičom a tvrdili, že som ako oni. Preto, ak by mi malo byť lepšie v rodine, kde pár tvoria dve osoby rovnakého pohlavia, vybrala by som si túto cestu. Myslím si, že je dôležitejšie cítiť zázemie, duševné hodnoty, ako mať za vzor muža a ženu.“
Branislav Ladický (26), Trenčín, učiteľ
Odchovanec Detského mestečka v Trenčíne-Zlatovciach
Až tu som začal žiť ozajstný život, pretože dovtedy som bol umiestnený v dojčenskom ústave. Výnimočnosť Detského mestečka spočívala v rodičovskom páre, starajúcom sa popri vlastných aj o zverené deti. Manželská dvojica ma pripravila do života tak, ako by mal každý rodič pripraviť svoje dieťa, aby som sa vedel adekvátne začleniť do spoločenského života. Stalo sa tak.“ Branislav sa nepoddal osudu a po ukončení ústavnej starostlivosti vyštudoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre za učiteľa.
„O živote v Detskom mestečku som napísal aj knihu. Ja som tam mal úplný rodinný model - ženu a muža. Keby som sa mal rozhodnúť, určite by som si radšej vybral život v detskom domove ako u homosexuálnych rodičov. Môj názor je, že prítomnosť homosexuálnych rodičov v ranom detstve u dieťaťa spôsobuje strach, nesmelosť, neurózu, problémy v škole a vo vzťahoch s rovesníkmi a odráža sa negatívne na jeho osobnom vývine.“
Ján Bertok (37), Trnava, murár
Odchovanec detských domovov v Senici a na Myjave
V detskom domove bol od svojich šiestich rokov. Janko si spomína hlavne na to, ako mu bolo smutno, clivo a hlavne nemal žiadnych kamarátov. „Pre mňa to bolo veľmi ťažké obdobie. Nebolo mi dobre v detskom domove, dokonca mi starší chlapci robili zle. Chýbala mi mama i otec. Dal by som všetko za to, aby si ma vtedy zobrala náhradná rodina,“ spomína na ťažké chvíle Ján Bertok.
Napriek tomu, že mu v detskom domove bez rodičov bolo ťažko, nikdy by nechcel mať dve mamy a ani dvoch otcov. „Svojich rodičov som nepoznal a už ani nespoznám, pretože nežijú. Nikdy som nepocítil, čo je to rodičovská láska, no určite je rodina vtedy rodinou, ak je v nej matka, otec a deti,“ dodáva Ján, ktorý pracuje v Trnave ako murár.
Adela Tanková (34), Banská Bystrica, materská dovolenka
Odchovankyňa detského domova v Istebnom na Orave
Ani Adela nepoznala rodičovskú lásku. „Dostala som sa do domova, keď som mala 3 mesiace. Mama mi zomrela a otec bol nezvestný. Teraz mám už vlastnú rodinu a viem to porovnať. Na obdobie v detskom domove spomínam iba dobre. Keby som si mala vybrať, tak určite vyrastanie v detskom domove, a nie s partnermi rovnakého pohlavia. Ja s takým niečím nesúhlasím. Som kresťanka a takéto spolužitie určite nie je kresťanské. Pán Boh stvoril pre manželstvo muža a ženu, a tak by to aj malo zostať.“
Peter Holček (25), Nové Mesto nad Váhom, čašník
Odchovanec detského domova v Novom Meste nad Váhom
V domove bol odmalička. Mama sa o neho nevedela postarať, a tak musel ísť do zariadenia, kde mu vedeli poskytnúť to, čo potreboval. Peter nepozná svojich rodičov a ani po tom netúži. Vychovávatelia v detskom domove tvrdili, že bol a je ich slniečkom, ktoré sa vždy usmievalo. „Som rád, že si na mňa v detskom domove takto milo spomínajú,“ usmieva sa aj dnes sympatický mladý muž.
Sám sleduje, čo všetko sa deje okolo referenda, no napriek tomu, že nemal to šťastie byť v náhradnej rodine, určite by to rád prijal. „Ak by si ma adoptovali a mal by som otca i mamu, bol by som určite šťastný. Ale nechcel by som ísť do rodiny, kde sú obaja rovnako orientovaní. To nie, radšej by som zostal v domove,“ hovorí Peter, pre ktorého je rodina základ života, po ktorej veľmi túži a verí, že raz bude mať svoju vlastnú.
Jozefína Václavek (25), Martin, predavačka
Odchovankyňa detského domova v Ružomberku
„Nechcela by som vyrastať v rodine zloženej z otca-otca a mamy-mamy. Asi by som už potom nikdy nebola normálna a zmiatlo by ma to. Myslím, že aj homosexuáli sa predsa narodili z muža a ženy. A kto je muž a kto je žena? To asi všetci vieme, však? Nechcela by som vyrastať v takej rodine, ani keby mi dali všetko bohatstvo, dovolenky. Určite by sa mi aj všetci smiali, veď väčšina ľudí homosexuálna nie je.
Radšej by som si vybrala detský domov, každé dieťa túži poznať mamu a otca. Som v kontakte s viacerými domovákmi a myslím, že žiaden z nich by toto nechcel. Možno jeden kamarát homosexuál, ale nie som si istá, či by to bolo preňho najlepšie. Určite by tiež bral radšej ten detský domov a vzor muža a ženy, nie homosexuálneho muža a homosexuálnej ženy. V detskom domove som bola od šiestich mesiacov.
Moji biologickí rodičia ma ako bábätko zbili tak, že som upadla na dva týždne do kómy, do troch rokov som bola v nemocnici. Už som sa k biologickým rodičom nikdy nevrátila. Dnes už mám prácu, vodičák, skončila som školu, mám bývanie a pred troma mesiacmi som sa vydala za najúžasnejšieho človeka na svete. Ak nebudem mať vlastné deti, vezmeme si nejaké z detského domova.
Martin (28), Prešov, podnikateľ
odchovanec detského domova vo Svidníku
Martin, by určite bral adopciu homosexuálnych rodičov. „Je to lepšie ako
byť v domove. Mať pri sebe ľudí, ktorí by mi venovali trošku viac času ako vychovávatelia. Aby ma učili elementárne veci ako napríklad bicyklovať, lyžovať. V dospievaní by mi pomohli s výberom štúdia a boli by mi oporou pri hľadaní práce. Osamostatnenie v 18 rokoch je veľmi ťažké, keď moji rovesníci ostávajú pri rodičoch aj do 30-ky, ak nie dlhšie. “
Lucia Rehanslová (34), Bratislava, referentka
Odchovankyňa Detského mestečka v Trenčíne-Zlatovciach
„Ak by som sa mala rozhodnúť, či budem žiť v detskom domove, alebo s homosexuálnymi rodičmi, určite by som ostala v detskom domove. Pretože si myslím, že nie je dobré, aby deti vyrastali v rodine rovnakého pohlavia, deti majú mať vzor skutočnej rodiny, ktorú tvorí muž a žena. A od prírody je nám dané sa prirodzene rozmnožovať, ako to robia aj zvieratá v prírode a bolo by hlúpe ísť proti svojim inštinktom. To znamená, že deti sú jediné, čo môžeme zanechať po sebe a sú zároveň súčasťou nášho života, dávajú nám zmysel, prečo máme žiť a môžeme svojim deťom zanechať niečo, čo vieme odovzdať.“
Prežili ste detstvo v domove? Ktorú z možností by ste si vybrali vy a prečo? Pošlite nám váš príbeh na tip@novycas.sk
