Slabé kosti ho pripútali na invalidný vozík: Ani 12 zlomenín Majka psychicky nezlomilo!

Svoje postihnutie, ktoré mu osud uštedril však tragicky neberie. Verí, že jedného dňa sa na nohy aj tak postaví! Majko zdedil lámavosť kostí po svojej mame Jane (38). Obaja sú na vozíku, chodia po doktoroch a nažívajú si spoločne v jednoizbovom bezbariérovom byte.

 

Ten pani Jana dostala kedysi od mesta, pretože s rovnakou chorobou ako jej syn sa po celý život borí aj ona sama. „Na vozíku som od šiestich rokov a nikto túto diagnózu v našej rodine nemá len ja a môj syn,“ vraví Jana. Z jej hlasu však necítiť zatrpknutosť či hnev.

Nechcela som potrat

Jana po dieťatku vždy túžila a proti nebol ani jej partner. „Majko je chcené dieťa, je to môj život. Veľmi som sa potešila, keď som otehotnela, hoci som vedela, že dieťatko nemusí byť úplne zdravé. Podporovala ma celá rodina, ale našiel sa aj lekár, ktorý ním nebol dvakrát nadšený,“ vysvetľuje pani Lešková. „Posielal ma na potrat, pretože to dieťa aj tak nedonosím a ak, tak nikdy nebude sedieť, rozprávať, chodiť...“ Majko sa narodil v deviatom mesiaci cisárskym rezom a prognózy chorôb sa našťastie nenaplnili.

„Sedel ako iné deti, rozpráva a po rozumovej stránke nezaostáva za ostatnými, skôr naopak,“ vraví hrdá mama. „Je pravda, že nechodil, ale nebrala som to ako tragédiu. Čo mi život nadelil, to som s pokorou prijala. Majko bol a aj je úžasné dieťa.“ Keď mal Majko pol roka, jeho otec odišiel do zahraničia pracovať. Na syna prispieva, ale aj tak si rodina musí vystačiť s necelými 500 eurami mesačne, čo pri ich ochorení a potrebách nie je mnoho.

Dvaja optimisti

Majko s mamou sú optimisti a slzy nemajú radi. A ani nuda v ich domácnosti nemá miesto. Majko najradšej zo všetkého pláva. To mu spevňuje kosti aj svalstvo. „Na všetko, čo mu môže zdravotne pomôcť sa veľmi teší. Dokonca aj na infúzie, na ktoré chodieva pravidelne každé štyri mesiace. Vždy sa po nich cíti oveľa lepšie a aj lámavosť kostí ustupuje“.

Malý bojovník

Na budúci rok ide Majko do školy a už sa veľmi teší, hoci by mal ešte absolvovať operáciu kostí. „Má ich veľmi krehké. Šesť razy mal polámané ruky a šesť razy nohy, ale je to bojovník. Dvíha sa na nôžky. Nepostaví sa ešte úplne, ale skúša na ne preniesť hmotnosť. Lekár tvrdil, že sa mu to nepodarí, ale on to zvládol po štyroch rokoch, ako začal chodiť na infúzie,“ vraví pani Lešková, ktorá je silná žena. Majko často sníva, ale najčastejšie o tom, že bude chodiť. „On verí tomu, že jedného dňa sa na nôžky postaví,“ dodáva na záver mama. K splnenému snu by budúcemu školákovi dopomohol nový motomed.

Viac sa dozviete v Galavečeri Srdca pre deti 14. decembra od 20.30 hod. na TV JOJ