"Naše údaje ukazujú, že Európa by bola schopná kompenzovať veľkú časť pomoci USA, ale len v prípade, že by politici konali rozhodne," povedal riaditeľ výskumu v IfW Christoph Trebesch. Podľa zistení analytikov IfW výnimku tvorí iba oblasť vojenského spravodajstva, v ktorej Európa nemá porovnateľné možnosti.
Európske vlády vynakladajú na pomoc pre Ukrajinu v priemere 0,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, zhodnotil IfW. Pokiaľ by Spojené štáty natrvalo zrušili svoju podporu, európske krajiny by museli zvýšiť tieto výdavky na 0,21 percenta. Podľa inštitútu by tak celková suma narástla zo súčasných 44 miliárd eur na 82 miliárd eur ročne.
Na dosiahnutie týchto čísel by inštitúcie EÚ museli zvýšiť svoje výdavky zo 16 miliárd na 36 miliárd eur, Nemecko zo 6 miliárd na najmenej 9 miliárd a Francúzsko približne 6 miliárd oproti súčasným 1,5 miliardy eur. "Ak by celá Európa nasledovala príklad Dánska a ročne uvoľnila 0,5 percenta HDP, mohli by sme výrazne prevýšiť pomoc USA," vyhlásil Trebesch.
Vojenskú pomoc USA, ktorá by sa musela nahradiť, tvorí predovšetkým raketové delostrelectvo, munícia pre húfnice a systémy protivzdušnej obrany s dlhým doletom, uviedol IfW. Inštitút ozrejmil, že v prípade straty dôležitých amerických systémov a ich munície by sa Európa mohla obrátiť na medzinárodný trh alebo nakúpiť podobné systémy. Európske vlády by si tiež mohli objednať zbrane - najmä drony, priamo z Ukrajiny, navrhuje IfW.
