Nagy si však išiel tvrdo za svojím, pričom túžil, aby bol na neho jeho milovaný otec hrdý. Trvalo to veľmi dlho, ale napokon sa uznania dočkal. A tiekli aj slzy... Cesta za slávou býva často plná prekážok a chvíľ, keď by to človek najradšej vzdal. Inak to nebolo ani v prípade Petra Nagya, ktorý o svojej ceste za úspechom porozpráva v novej časti relácie Sieň slávy. Zaspomína si nielen na svoje detské časy, ale aj na to, akým smerom sa mal jeho život podľa rodičov uberať.
„Detstvo som mal pekné. Veľa sme sa bicyklovali, naháňali dievčatá. Ja som mal rôzne záľuby a chodil na krúžky,“ spomína na svoje začiatky. Jeho otec, bývalý vojak a športovec, mal však pre neho jasný plán: „Otec túžil, aby som bol športovec, preto ma prihlásil na džudo. On bol športovec, trénoval Sláviu Prešov džudistov. Takže on bol zo mňa nešťastný,“ smeje sa Peter, ktorý si už v detstve zvolil inú cestu.
Plač na koncerte
Zmyslom jeho života sa stala hudba, no otec dlhé roky neveril, že sa dokáže v tejto brandži presadiť. „Nesúhlasil s tým, že som chcel ísť na ľudovú školu. Povedal, že to je len záľuba, ktorá skončí medzi hračkami,“ priznáva. Aj keď otec pochyboval o jeho hudobnej ceste, práve on mu daroval prvú gitaru.
Priznal tiež, že viac, než byť muzikantom, chcel, aby bol na neho otec hrdý, čo sa napokon podarilo: „Bolo to, keď som vyhral Zlatého slávika (v roku 1985, pozn. red.). My sme hrali v Košiciach v športovej hale a otcovi som dal lístky do prvého radu. Prišiel v modrej sviatočnej leteckej uniforme. Hrali sme Chráň svoje bláznovstvá, zrazu som prestal spievať, nastavil mikrofón publiku, kapela stíchla a hala - tých 5 000 ľudí - spievala so mnou. Pozrel som sa na otca a on si utieral slzy. A hovoril som si: ,Tak to je moje víťazstvo!‘“
Peter dosiahol to, po čom celý život túžil - vidieť otcovu hrdosť. Tento moment bol vrcholom jeho kariéry. Mal vtedy 26 rokov. Stihol to ešte pred tým, než jeho otec tragicky zahynul pri autonehode v roku 1995 vo veku 61 rokov. Peter sa dodnes nevie zmieriť s jeho stratou a v piesni Len pomaly vyjadril svoje pocity smútku a bolesti.
