"Niet pochýb, že ide o prípad kanibalizmu," uviedla Silvia Bello, paleoantropologička z Prírodovedného múzea v Londýne. Výskumníci predpokladajú, že to mohlo súvisieť so súperením o územie v období po ústupe ľadovcov, keď sa Európa stala prístupnejšia pre kočovné skupiny.
Jaskyňa Maszycka bola prvýkrát preskúmaná v 19. storočí a neskôr v 60. rokoch 20. storočia. Vedci v nej objavili stovky kostí, okrem antilop aj kosti mužov, žien a detí. Nové skúmanie týchto nálezov prinieslo jasné znaky kanibalizmu. Ide o hlboké rezné stopy na kostiach a úmyselné rozbitie dlhých kostí na kúsky menšie ako 10 centimetrov, aby sa získal špik bohatý na tuky.
Podľa spoluautorky štúdie Marty Poltowicz-Bobakovej z Rešovskej univerzity kanibalizmus v niektorých kultúrach slúžil ako spôsob uctenia si zosnulých. V prípade pozostatkov z Maszyckej jaskyne však neexistujú a ľudské pozostatky boli vyhodené spolu so zvieracími kosťami. Naznačuje to, že ľudské telá boli "spracované" rovnako ako ulovená zver.
Archeológovia predpokladajú, že obete neboli členmi komunity, ale skôr nepriateľmi a ich konzumácia mohla byť aktom poníženia. "Kanibalizmus mohol byť aj súčasťou vojnového konfliktu," uviedol Francesc Marginedas z Katalánskeho inštitútu paleoekológie.
Obdobie Magdalénienskej kultúry sa datuje do záverečnej časti doby kamennej. V tomto období sa Európa rýchlo otepľovala a a skupiny lovcov a zberačov sa presúvali na nové územia. Pôvodne sa predpokladalo, že táto kultúra neprekročila Karpaty, ale nedávne zistenia dokazujú, že bola prítomná aj v južnom Poľsku a na Spiši.
