Na to, že sa treba pozerať vo štvrtok večer na oblohu, neupozornili žiadni meteorológovia ani astronómovia. Šlo totiž o výnimočné divadlo, ktorého predpovedateľnosť, je ako povedal bývalý astronóm Ľubomír Klocok, veľmi malá, pretože jeho vznik je spôsobený pôsobením viacerých fyzikálnych a meteorologických podmienok.
Vo štvrtok večer sa pri mesiaci zjavil obrovský svetelný kruh, ktorý mohol pozorovateľov poriadne prekvapiť. Šlo o mesačné halo. Okrem iného sa v tom čase dala pozorovať tesne pri Mesiaci planéta Jupiter. Dokopy to vytváralo nádherné nebeské divadlo, ktoré si všimol len ten, kto mal šťastie a obrátil v pravý čas zrak na oblohu.
"Optické úkazy v atmosfére vznikajúce v dôsledku odrazu a lomu slnečného, prípadne mesačného svetla na ľadových kryštálikoch rozptýlených vo vzduchu nazývame súhrnne halovými javmi. Podľa spôsobu vzniku môžeme halové javy rozdeliť do dvoch základných skupín. Na tie, ktoré sa vytvárajú len odrazom svetelných lúčov od ľadových kryštálikov, zatiaľ čo v druhom prípade k ich vzniku prispieva aj lom svetla v týchto kryštáloch. V prvom prípade sa halový jav prejavuje len v bielom svetle, v druhom má perleťové, alebo dúhové farby, pričom červená farba je vždy na okraji bližšom k slnečnému disku," vysvetlil nám bývalý astronóm Ľubomír Klocok.
Pre vznik halových javov je však dôležitá ešte jedna podmienka a tvo tvar kryštálikov. "Dôležitú úlohu tu predstavuje skutočnosť, že ľadové kryštáliky v atmosfére majú pravidelný šesťuholníkový tvar, ktorý má podobu hranolov, alebo doštičiek. Pri odraze a lome svetla na vertikálnych plôškach šešťbokých hranolov vznikajú slnečné alebo mesačné halá v podobe kružníc, pri odraze od horizontálnych plôch sú to halové stĺpy, alebo tzv spodné slnko," doplnil Klocok.
Ako ďalej dodal bývalý astronóm, halové javy sú častejšie a výraznejšie v horských oblastiach a kedysi boli opradené tajomnom a mystikou. "Dnes už ich fyzikálne vysvetlenie zbavuje tajomnosti a ich spájanie s negatívnymi udalosťami," vysvetlil Klocok.
