Vyplýva to zo štúdie medzinárodného tímu vedcov vedeného Slovenkou Hanou Jurikovou z University of St. Andrews v Škótsku. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Tináková. Na výskume spolupracovala Jurikova s vedcami z ôsmich svetových univerzít a inštitúcií vrátane SAV. "Koniec Permo-karbónskeho zaľadnenia predstavoval zlomový bod vo vývoji suchozemských a morských ekosystémov. Teraz vieme, že k tomuto prechodu významne prispel atmosférický CO2," uviedol spoluautor štúdie Adam Tomašových z Ústavu vied o Zemi SAV.
Kombináciou izotopov bóru a stroncia, uhlíka a kyslíka, ktoré sú zachované v kalcitových schránkach fosílnych ramenonožcov, dokázal vedecký tím vypočítať množstvo CO2 v atmosfére Zeme v minulosti a ako sa jeho hodnoty menili. Ramenonožce, ktoré sa objavili už v kambriu a dodnes žijú v morskom prostredí, vyzrážavajú svoje kalcitové schránky v čiastočnej rovnováhe s chemickým zložením morskej vody. Vďaka tomu je ich geochemické zloženie vhodným indikátorom klimatických podmienok dávnej minulosti.
Indonézska sopka Ibu
Štúdia bola v januári publikovaná vo vedeckom časopise Nature Geoscience. "Po prvý raz odhalila dôležitú časť geologického záznamu, ktorá zachytáva jednu z najväčších klimatických premien počas dlhodobej histórie Zeme. Poskytuje zásadný dôkaz o tom, že CO2 ovplyvňoval klimatické a životné podmienky na Zemi počas stoviek miliónov rokov," vysvetlila Tináková.
CO2 zohráva v atmosfére kľúčovú úlohu, pretože absorbuje infračervené žiarenie, a tak otepľuje atmosféru. Pri jeho náraste sa teda klíma Zeme otepľuje. Nízke atmosférické hladiny CO2 počas karbónu a raného permu významne prispeli k vzniku rozsiahlej ľadovej doby. Zvýšené CO2 na začiatku permu viedlo ku globálnemu otepľovaniu a roztopeniu ľadovcových príkrov. Určité množstvá CO2 sú nevyhnutné na udržanie obývateľnosti planéty a na zabránenie jej zamrznutiu. Naopak výrazné zvýšenie CO2 spôsobilo globálne otepľovanie a nárast hladiny morí a môže spôsobiť to isté aj v budúcnosti.
