"Vedeckému tímu, ktorého súčasťou je aj Ústav molekulárnej biológie SAV, sa podarilo pomocou biochemických a biofyzikálnych charakterizácií odhaliť molekulu CD44 v tekutine získanej z bronchoalveolárnej laváže (BALF) ako špecifický a spoľahlivý biomarker difúznych parenchymálnych pľúcnych chorôb (DPLD) sprevádzaných pľúcnou fibrózou," objasnila Tináková.
Ako dodala, aj keď má pľúcna fibróza vážnu prognózu, doteraz neboli dostupné žiadne spoľahlivé ukazovatele na jej včasné odhalenie. Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV ozrejmil, že klinické diagnózy pľúcnej fibrózy sa stanovujú na základe rádiológie, histologických hodnotení či funkčných pľúcnych testov.
Klinická diagnostika DPLD podľa neho výrazne pokročila pomocou počítačovej tomografie s vysokým rozlíšením.
Viaceré metódy však môžu podľa neho z rozličných dôvodov viesť k nesprávnym diagnózam a pacienti môžu byť následne neefektívne, alebo nesprávne liečení. "Čo je kritické, pretože protizápalová liečba môže spôsobiť nežiaduce vedľajšie účinky u niektorých pacientov," spresnil Leksa.
Ako podotkol, cytologické a mikrobiologické hodnotenie tekutín z BALF sa tak v poslednom čase stalo optimálnym zdrojom na potvrdenie alebo vylúčenie pôvodne stanovenej diagnózy a prípadne aj na poskytnutie biomarkerov včasného rozvoja zjazvenia pľúc.
Tináková poznamenala, že idiopatická pľúcna fibróza je jednou z najvážnejších z chorôb DPLD. Často býva aj komplikáciou takzvaného dlhodobého covidu.
