Ku koncu minulého roka bolo takýchto pacientov približne 257-tisíc. Stúpa aj počet ľudí užívajúcich antidepresíva. Na pondelkovej tlačovej konferencii na to upozornila ZP Dôvera, podľa ktorej prevládajú medzi duševnými ochoreniami neurotické, stresom podmienené a afektívne poruchy.
"Od roku 2019 do roku 2023 nám podiel poistencov užívajúcich antidepresíva vzrástol o približne 9,4 percenta," priblížil manažér odboru strategického plánovania Dôvery Roman Mužik. Doplnil, že medzi pacientami dominujú ženy vo veku od 40 do 70 rokov, pričom tvoria tretinu všetkých návštev u psychiatra. Spresnil, že počet ľudí na antidepresívach vzrastá najmä medzi 15- až 29-ročnými.
Talky so Šlacim: Nina Kronefaff o poruchách príjmu stravy a duševnom zdraví
Hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre psychológiu Katarína Jandová upozornila, že duševnému zdraviu je nutné venovať sa systematicky. Pomôcť môžu každodenné činnosti, ako je spánok, pohyb či meditačné cvičenia. Dôležité je podľa nej aj odstránenie negatívnych vzťahov, prostredia alebo zvykov.
Kľúčové je podľa Jandovej i udržiavanie kvalitných medziľudských vzťahov. "Kvalitné vzťahy nám pomôžu zvýšiť taký pocit istoty a bezpečia, že neostáva v tej situácii človek veľmi sám," ozrejmila. Ako dodala, ak je človek v kritickej situácii, mal by kontaktovať krízové linky a nebáť sa vyhľadať psychologickú pomoc, hoci aj prostredníctvom online terapie.
Všeobecná lekárka pre dospelých Jana Bendová si myslí, že niektoré duševné ochorenia vie rozpoznať aj lekár na bežnej prehliadke. "Postrehneme, že ten pacient je zrazu iný. Už prichádza napríklad zhrbený, skľúčený, pomalšie hovorí, krútia sa mu kútiky, slzy sa mu tlačia do očí, čiže pozorný všeobecný lekár vidí aj takéto drobné signály," objasnila. Špecifikovala, že duševnými ochoreniami trpia častejšie pacienti s chronickými ochoreniami.
