Peter bol adoptovaný z detského domova, čo sa dosť krutým spôsobom dozvedel od spolužiakov. Od mladého veku vnímal, že má veľmi kladný vzťah k alkoholu, čo si vtedy nevedel vysvetliť. Až neskôr sa dozvedel, že sa narodil žene závislej od alkoholu. Gény v jeho prípade zohrali svoju úlohu, čo potvrdzuje aj odborníčka.
„Mama mi tvrdila, že moji rodičia zahynuli pri autohavárii, aby som mal v duši pokoj,“ začína svoje rozprávanie Peter. Pravda však bola omnoho krutejšia. Keď mal osemnásť, tak sa od mamy, ktorá ho vychovávala, dozvedel, že jeho biologická matka bola alkoholička a vzdala sa ho.
Začal už ako školák
„To, že mi chutí alkohol, som zistil už v 13 rokoch,“ priznáva. Na oslave ochutnal rampáš, zistil, že mu veľmi chutí a zapáčilo sa mu najmä opojenie z alkoholu. To trvalo podľa jeho slov až do 18 rokov: „Chodilo sa na čundre, diskotéky a tam všade bol alkohol, ktorý mi dával ten opojný pocit.“
Opitý šofér
Keď Peter nastúpil na základnú vojenskú službu, osem mesiacov bol úplne triezvy. „Tam sme cvičili, nemal som absťáky, všetko bolo dobré,“ tvrdí Peter. Na vojenčine však bol iba deväť mesiacov a na konci už sa opäť vrátil k opíjaniu sa.
„Keď som mal 21 rokov, patril mi svet. Mal som síce partnerku, narodilo sa nám dieťa, ale ja som chcel byť voľný,“ hovorí s tým, že nechcel, aby mu niekto hovoril do života. V tom čase už totiž naplno prepadol opojeniu z alkoholu. Pracoval síce ako vodič kamiónu, ale často sa stávalo, že šoféroval pod vplyvom alkoholu. Vždy bol jednou nohou v problémoch a život sa mu pomaly rozpadal.