Volali ju familiárne Marika a pri spomienke na ňu krátko po tragédii mali slzy v očiach a hovorili so stiahnutým hrdlom. Z rovnakej dediny ako Mária pochádza aj riaditeľka gymnázia, kde sa odohrala strašná tragédia.
„Stretávala som sa s Marikou každý deň. Čo len teraz bude s tou rodinou?“ povedala nám užialená predavačka dediny, ktorej je nesmierne ľúto, čo sa stalo. Z očí jej padali slzy ako hrachy, keď rozprávala o tom, ako bude všetkým v obci chýbať a ako ju všetci mali radi.
„Bola neustále usmiata a v škole spolu s ostatnými pracovníkmi tvorili skvelú partiu,“ podotkla suseda. Len nedávno sa vrátili z lyžiarskeho a syn predavačky ich viezol autobusom. Aj ten hovoril, aká to bola skvelá partia, ako sa tešili zo života a z toho, že sú spolu.
Pokračovanie článku na ďalšej strane >>>