„Slováci si systém zálohovania osvojili a úspešne ho používajú. Patríme medzi krajiny, ktoré rozumejú potrebe chrániť životné prostredie,“ hovorí generálny riaditeľ Správcu zálohového systému Marián Áč. Znižovanie záťaže na životné prostredie je vo vnímaní Slovákov a Sloveniek primárnou motiváciou pre zálohovanie plastových fliaš a plechoviek od nápojov. „Tento prístup odráža nielen ich ochotu chrániť prostredie v ktorom žijeme, ale je aj vyjadrením udržateľnosti pozitívnej motivácie robiť niečo pre svoju budúcnosť,“ dodáva Áč. A budúcnosť vyzerá nádejne, pretože zálohový systém je na Slovensku úspešne integrovaný, keďže ho pozná už 99 % populácie.
Široká odberná sieť ako základ úspechu
Za úspechom zálohovania stojí, podľa Áča, aj hustá odborná sieť. Množstvo odberných miest je viac než 3 400. Z toho 71 % automatizovaných a 29 % prevádzok s ručným odberom. Dobrovoľne sa do odbernej siete zapojilo 65 % prevádzok. „Prieskum nám ukázal, že 80 % obyvateľov Slovenska sa k najbližšiemu odbernému miestu dostane do 15 minút a 62% z nás dokáže návštevu odberného miesta vybaviť do piatich minút,“ upresnil Áč.
Najväčšia výzva v roku 2025
Po úspešných troch rokoch bude kľúčovou výzvou pre Správcu zálohového systému v roku 2025 udržať vysokú návratnosť obalov na nápoje a teda aj motiváciu Slovákov zálohovať. „Systém musí zostať efektívny a dostupný. Skúsenosti z krajín, v ktorých zálohovanie funguje viac ako päť rokov hovoria, že udržateľnosť zálohovania – teda vysokej návratnosti a motivácie ľudí zálohovať je rovnakou výzvou ako jeho spustenie.,“ dodal Áč s tým, že zálohovanie je jedným z príkladov, ktoré v oblasti reálnej ochrany klímy a životného prostredia fungujú. Tu jednoznačne platí, že čomu ľudia rozumejú, to aj aktívne robia.
