Trpasličia planéta Pluto, v minulosti najmenšia a najvzdialenejšia planéta slnečnej sústavy, mohla získať svoj najväčší mesiac Cháron po vzájomnej ľahkej zrážke a období spoločnej rotácie pripomínajúcej postavičku snehuliaka, uvádza nová štúdia.
Vedci na základe doterajších modelov predpokladali, že Cháron vznikol, keď do Pluta narazilo veľké teleso. Rovnaký predpoklad v súčasnosti platí aj pre vznik nášho Mesiaca, ktorý podľa vedcov zrejme vznikol po náraze telesa veľkosti Marsu do Zeme. Medzinárodný tím vedcov z USA a Švajčiarska však túto verziu vzniku Pluta spochybňuje v novej štúdii, ktorú 6. januára zverejnil vedecký žurnál Nature Geoscience.
Autori štúdie namietajú, že doteraz používaný model vznikol pre veľké objekty ako galaxie a obrovské (plynné) planéty pohybujúce sa vysokými rýchlosťami. Ten pre vysoké rýchlosti predpokladá, že objekty sa budú správať ako tekutiny, a pre ich zloženie zanedbáva jeden z parametrov – pevnosť. Autori štúdie však tvrdia, že tento parameter zásadne mení správanie objektov veľkosti trpasličích planét, pretože sa pohybujú výrazne nižšími rýchlosťami.
Cháron a Pluto tvoria horniny a ľad, nie prach a plyny ako galaxie či obrovské planéty podobné Jupiteru, takže na tlak nereagujú ako tekutiny, uvádza vedúca štúdie Dr. Adeene Dentonová Arizonskej univerzity.
Výskum, ktorý odhalil, že mnohým živočíchom hrozí vyhynutie, nájdete na ďalšej strane→
