Mnohí preto len neveriacky krútia hlavou a nechápu, načo a hlavne prečo sa Ministerstvo kultúry SR do tohto projektu púšťalo. Nie je totiž v jeho kompetencii so štátnymi symbolmi narábať, na čo upozornila aj Gabriela Húsková. Tá stála ako produkčná pri tvorbe originálu hymny z roku 1992. Novému Času v otvorenom rozhovore prezradila, že sa do celej veci aktívne zapojila.
Pôvodnú verziu hymny si vypočujte tu:
Ako si vy spomínate na tvorbu prvej slovenskej hymny, pri ktorej ste spolupracovali ako produkčná/vedúca výrobného štábu ?
Vtedy som pracovala v Hudobnej redakcii ako vedúca výrobného štábu a dostala som úlohu celý proces vzniku hudobnej úpravy aj nahrávky novej slovenskej štátnej hymny organizačne a zmluvne zabezpečiť. Požiadali sme o usmernenie Ministerstvo vnútra SR a jeho heraldickú komisiu. Ministerstvo zobralo na vedomie, že tento proces vzniku slovenskej hymny realizuje Slovenský rozhlas a Slovenská televízia (STV) v koprodukcii, avšak ku konkrétnej hudobnej úprave, alebo k tomu, aký hudobný skladateľ má hudobnú úpravu realizovať sa nevyjadrili, nemali na to kompetenciu. Preto Stanislav Bartovič, ktorý ako dramaturg zostavoval prvý deň televízneho vysielania samostatnej republiky kontaktoval popredných muzikológov prof. PhDr. Oskára Elscheka, DrSc. (riaditeľa Ústavu hudobnej vedy SAV) a tiež Mgr. art. Ladislava Kačica, PhD.
Spoločne skúmali depozity Eugena Suchoňa, Jána Cikkera, Matice Slovenskej, Hudobného múzea a pozostalosť Alexandra Mozyesa. Aby nová hudobná úprava hymny vychádzala z historickej kontinuity. Bolo dôležité, aby sa s ňou mohli občania Slovenskej republiky stotožniť ako so symbolom slovenskej štátnosti.
Na základe harmonizácie hymny A.Mozyesa z r. 1934 a ďalších skíc dokomponoval prof. Ladislav Burlas, začiatkom decembra 1992 slovenskú štátnu hymnu v dvoch verziách, inštrumentálnej a vokálno-inštrumentálnej. Ladislav Burlas bol žiakom Alexandra Moyzesa, ale aj muzikológom, skúmal hudobnú históriu Slovenska a napísal knihu o diele Jána Levoslava Bellu, prvého upravovateľa hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska. Bola v tom kontinuita, príbeh aj odkaz na kultúrne dedičstvo zakladateľov slovenskej hudobnej tvorby.
Nahrávka hymny v tejto úprave vnikla v interpretácii Slovenskej filharmónie pod vedením Ondreja Lenárda 16. decembra 1992.
Pokračovanie na ďalšej strane.
