Dnes ich už približne 10 rokov v Tatrách nenájdete. Kto ich nahradil a ako si na niekdajšie časy s Rusmi v hoteloch, na svahoch i v obchodoch spomínajú hotelieri a podnikatelia?
V druhej polovici 90. rokov začali prúdiť do Tatier Rusi - lietadlami, ale aj vlastnými autami. „Neboli sme v Schengene ani v Európskej únii a oni nepotrebovali víza. Večer sa rozhodli a na druhý deň cestovali. Vzniklo niekoľko cestoviek zameraných na ruskú klientelu. Vo vrcholnej fáze sem prichádzalo na zimu asi desaťtisíc Rusov, z toho viac ako polovica lietadlami. Väčšinou to bola ich prvá zahraničná dovolenka a aj skúsenosť,“ spomína Peter Lupták, majiteľ cestovnej kancelárie, cez ktorú prešli na Slovensko stovky Rusov.
Huslista aj ľad z jazera
Hlavným dôvodom skončenia ruského turistického boomu bol podľa Luptáka náš vstup do EÚ a schengenského priestoru. „Keď už si mali vybavovať víza, tak išli do Álp, kde mali vyšší štandard služieb,“ vysvetľuje s tým, že to, čo Rusi požadovali, im u nás jednoducho nedokázali splniť.
„Chceli mať podnik otvorený do rána. U nás to mnohokrát nešlo, aj keby boli všetci na konci dňa, respektíve noci spokojní. Chceli huslistu na izbu, vyrezať ľad z jazera, nočné lyžovanie alebo len vyvezenie na lanovke. Nechápali sme ani ich kultúru, napríklad stolovania. Oni chceli mať na stole všetko, čo skonzumovali, nechceli aby im to zo stola odnášali. Chceli sa ukazovať,“ vyratúva často nevšedné požiadavky ruskej klientely Lupták a pokračuje: „Proste chceli utrácať a my sme to nevedeli využiť. Napríklad - zapáčil sa im hotel v Jasnej a chceli si ho na ďalšiu zimu prenajať. O dva dni poslali celú platbu. V roku 1999 prišlo na účet len tak 1,2 milióna korún. My sme pre nich neboli ani v tom dosť pružní. Tak potom hľadali inde.“
Viac sa dočítate na druhej strane →
