Rodiny, ktoré sa počas sviatkov konečne stretávajú, sú vystavené starým nevyriešeným problémom a napätiam, ktoré vyplávajú na povrch. Ako sa vyhnúť negatívnym emóciám, nám porozpráva psychológ a zakladateľ IP-čka Marek Madro.
Vianoce sa prezentujú ako sviatky pokoja a šťastia. Je to skutočne tak aj v reálnom živote?
Často sú sviatky spojené so sentimentom, s predstavami sveta o tom, ako by to možno malo byť, je to o predpokladoch, no hlavne o realite, strese, konfliktoch, o pocite osamelosti. To je asi téma číslo jeden, s ktorou zápasíme ako spoločnosť.
Čo je najčastejšie zdrojom konfliktov?
Ak si nechceme pokaziť sviatky, tak neotvárajme témy, o ktorých vieme, že sú výbušné. V rodinách to je obdobie, keď sa po dlhom čase stretávajú a vybuble všetko, čo dovtedy nevedeli vyriešiť. Rodiny majú pocit, že počas sviatkov existuje nejaká magická moc, vďaka ktorej sa všetko zlepší. A často kvôli našim očakávaniam, že všetko bude lepšie a ľahšie, narazíme na seba, najmä keď prinášame témy, o ktorých vieme, že sú konfliktné a že môžu byť ťažké. Je to hlavne kvôli tomu, že nie sme zvyknutí tráviť spolu čas. Veľmi často v našich rodinách chýba naozajstný záujem o to, čím žijeme, čo nás trápi. Bytostne túžime zažiť v našej najintímnejšej bunke, s ktorou trávime sviatky, čas, keď sme prijatí a počutí. A keď sa nám toto nedeje, tak sme na to citliví a dávame to ostatným najavo.
Vznikajú sváry, aj pokiaľ ide o tradície?
Keď s niečím nesúhlasíme, tak sa v rámci nášho duševného zdravia nezapájajme, hlavne nechoďme do diskutovania, či to má nejakú hodnotu, alebo nemá. Ak to nemá pre nás hodnotu, skúsme nájsť spôsob, ako toho druhého povzbudíme. Vynechajme rozpory. Základné pravidlo je nehádať sa. Nehádať sa o kaproch ani o zvykoch, a keď sa tomu nedá vyhnúť, tak to zmierňovať. Najlepšia je prevencia. Všetko je fajn si vopred naplánovať, dohodnúť sa, ako chceme, aby sviatky vyzerali. Rozprávať sa o tom, ako by som tie sviatky chcel prežiť, ako si to predstavujem, keď prichádzam do sveta mojich rodičov, napríklad. Je potrebné si uvedomiť, že neprichádzam do vlastného sveta, ale do ich sveta.
