"Pochopenie tohto mechanizmu je základom pre odpovede na jednu z najfascinujúcejších otázok v bakteriálnej vývojovej biológii," uviedol Imrich Barák z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
Ako doplnila hovorkyňa, získané poznatky sú dôležité najmä z hľadiska základného výskumu. Navyše, poznatky o inhibícii funkcie proteínov, ktoré sa podieľajú na delení buniek a sporulácie, môžu podľa nej pomôcť aj v príprave nových antibakteriálnych liečiv proti patogénnym multirezistentným baktériám tvoriacim spóry.
Schopnosť bakteriálnych spór vydržať bez živín milióny rokov, a potom vyklíčiť, predstavuje okrem medicínskych a biotechnologických možností aj riziká pre ľudské zdravie. Mnohé sporulujúce baktérie môžu spôsobiť závažné infekčné ochorenia. Na druhej strane trvanlivosť spór Bacillus subtilis viedla k ich využitiu ako probiotík v potravinárskom priemysle a stali sa tiež základom pre vývoj systémov na výrobu nových vakcín. Aj to je dôvod, prečo sa tento organizmus už desaťročia využíva na štúdium základných bunkových procesov, ako je bunkové delenie a sporulácia.
