Na Slovensku sa v rokoch 2022 až 2023 realizoval druhý cyklus výskumu, na reprezentatívnej vzorke ľudí vo veku 16 až 65 rokov. Sledovaná bola úroveň čitateľskej gramotnosti, matematickej gramotnosti a adaptívneho riešenia problémov. Tohto cyklu sa zúčastnilo 31 štátov. Slovensko bolo zapojené aj do prvého merania v rokoch 2011 až 2017, konkrétne sa zapojilo v roku 2012. Výsledky ukazujú, že priemerná úroveň zručností u dospelých ľudí sa za desať rokov markantne zhoršila.
Národný projektový koordinátor Národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC) Zuzana Wirtz uviedla, že 24 percent dospelých na Slovenku má nízku úroveň kognitívnych zručností. Podotkla ale, že štáty OECD mávajú tento podiel vyšší, a to na úrovni 26 percent. Zdôraznila, že za dekádu od predošlého merania skóre v čitateľskej gramotnosti na Slovensku pokleslo o 20 bodov a skóre v matematike o 15 bodov.
„Zároveň sa ukázal aj nepriaznivý trend, že podiel ľudí na nízkych úrovniach sa zvýšil, kým podiel ľudí na vysokých úrovniach, kde dokážu pracovať s abstraktnými informáciami, neexplicitným významom, tak tu sa ten podiel znížil,“ priblížila Wirtz. Dodala, že v čitateľskej gramotnosti máme na vyšších úrovniach len tri percentá ľudí, kým priemer OECD je 12 percent.
V matematike je priemer OECD na úrovni 14 percent, kým na Slovensku sedem percent. Podobné skóre v matematickej gramotnosti ako Slováci mali Íri a Lotyši, v čitateľskej gramotnosti bolo dosiahnuté skóre porovnateľné s Rakúskom, Francúzskom i Chorvátskom. V prípade adaptívneho riešenia problémov zas boli slovenské výsledky podobné francúzskym, írskym a lotyšským. „Zaujímavosťou je, že v rámci krajín V4 sme na Slovensku dosiahli významne horší výsledok ako Česi. Tí, skórovali významne lepšie,“ vraví Wirtz. Dodala ale, že Slovensko malo lepšie skóre ako v Maďarsku a Poľsku, tie sa v rebríčkoch umiestnili horšie.
