"Mandát, ktorý ste mi dali, je na päť rokov a budem ho vykonávať až do konca," povedal Macron počas 10-minútového prejavu. Spresnil, že nového premiéra vymenuje v najbližších dňoch, ale jeho meno nenaznačil.
V príhovore vystúpil podľa AP energicky a obvinil svojich oponentov z krajnej pravice zo zodpovednosti za pád vlády. Uviedol, že krajná pravica a krajná ľavica sa spojili v "protirepublikánskom fronte". Odmietol tiež výzvy krajnej ľavice pod vedením strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) na odstúpenie a vypísanie predčasných prezidentských volieb.
V prejave zdôraznil potrebu prijať začiatkom budúceho roka nový rozpočet, aby Francúzsko mohlo robiť potrebné investície. Práve Barnierov postup pri návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bol zlomovým bodom pre vyslovenie nedôvery. Využil právomoc na jhoe presadenie bez hlasovania v parlamente. Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh o vyslovení nedôvery. Podporilo ho aj krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny na rok 2025.
Poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia vyslovili francúzskej vláde nedôveru v stredu večer - za vyslovenie nedôvery hlasovalo 331 z 574 poslancov. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere.
