Pritom sa k tomu dostal úplnou náhodou - záskokom za chorého učiteľa. Tento rok však obdaroval malých Rožňavčanov naposledy a prenechal svoje žezlo mladšiemu. Ako sa ratolesti a jeho remeslo za päť dekád zmenili?
Kdekoľvek vstúpi, navodzuje rozprávkovú atmosféru blížiacich sa Vianoc. Dôchodca Štefan sa vôbec nemusí maskovať, svojím vzhľadom totiž dokonale pripomína Mikuláša. Kým na začiatku nosil parochňu a bradu si musel lepiť, posledné roky si pestuje vlastnú. Oblečie si červený kostým, nasadí čiapku a vyberie sa za tými najmenšími, ktorí ho už netrpezlivo očakávajú.
„Tento rok je to už päťdesiatykrát, keď navštevujem materské školy, podvečer na koči s koňmi sídliská a napokon zapaľujem na námestí stromček a pozdravujem všetkých obyvateľov mesta - malých aj veľkých,“ vymenúva nabitý program na Mikuláša Gerža, ktorý je veľmi rád, že mohol toľko rokov prinášať deťom radosť a smiech.
„Je to preto, že neskutočne milujem deti. Za tie roky sa vôbec nezmenili. Sú také úprimné, majú rozžiarené očká a čisté dušičky.Je to neopísateľná atmosféra, keď sa medzi nimi objavím. Nabíja ma to pozitívnou energiou, a práve preto to toľko rokov robím,“ hovorí s úsmevom Štefan.
