Novelizáciou trestných kódexov s účinnosťou od 6. augusta sa však upustilo od povinnosti súdu vyžadovať súhlas páchateľa trestného činu s jeho uložením. "Trest povinnej práce predstavuje alternatívu v prípadoch, kedy páchateľ nie je nebezpečný a skutok nie je spoločensky závažným trestným činom. Najčastejšie boli takto potrestaní páchatelia za drobné krádeže, ale aj zanedbanie povinnej výživy, či ohrozovanie mravnej výchovy mládeže," vysvetľuje generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície MS Daniel Petričko.
Odsúdený nie je pri výkone trestu povinnej práce obmedzený na osobnej slobode, ani pri bežných životných situáciách. Tým sú zachovávané rodinné väzby bez zhoršenia sociálnej situácie odsúdeného, či jeho najbližších. "Sekundárnym benefitom tohto druhu trestu je aj prehĺbenie pracovných návykov, aby sa odsúdený dokázal v budúcnosti lepšie zamestnať a zvykol si na systém práce. V neposlednom rade, čo nám ukázala aj prax, nájsť si eventuálne zamestnanie možno aj u poskytovateľa trestu povinnej práce," poznamenal Petričko.
Forma výkonu tohto druhu trestu má verejnoprospešný charakter, spočívajúci napríklad v upratovaní verejných priestranstiev, triedení odpadu, či iných podporných prác v závislosti od požiadaviek poskytovateľa práce. Najčastejšie ide o nízko zárobkové a ťažšie obsaditeľné druhy práce, ktoré sú však verejne potrebné.
