Komplikovaná legislatíva v oblasti úhrad senzorov pre diabetikov
Diabetes je dnes každodennou realitou pre približne 10 % slovenskej populácie. Hoci majú diabetes 1. a 2. typu rôzne príčiny, ich dôsledky predstavujú podobné riziká. Napriek tomu mnoho pacientov s diabetom 2. typu rieši dostupnosť moderných pomôcok bez podpory poisťovní, čo pre nich predstavuje značnú finančnú záťaž. V súčasnosti pacienti s diabetom 1. typu dostávajú príspevok vo výške približne 850 € ročne na glukózové senzory, pričom si zvyšok nákladov musia doplácať sami. „Pacienti s diabetom 2. typu nemajú vôbec hradené tieto senzory, napriek tomu, že by im v mnohých situáciách pomohli. Viedli by napr. k zníženiu hypoglykémií, hyperglykémií, lepšiu úpravu a korekciu príjmu sacharidov a výraznému zlepšeniu glykemickej kompenzácie. Vzhľadom na rozdeľovanie finančných zdrojov na Slovensku týmto pacientom poisťovňa neuhrádza senzorové technológie“, hovorí Viera Doničová, prezidentka Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Výsledky najnovších štúdií
V štúdii Reflect1 u pacientov, ktorí používali senzory v porovnaní s klasickým selfmonitoringom glukózy glukometrami, signifikantne kleslo relatívne riziko hospitalizácii kvôli hypoglykémiám ( - 68%), diabetickej ketoacidózy (- 45%). Rovnako aj štúdia RELIEF u pacientov z francúzskej databázy potvrdila pokles rizika hospitalizácie kvôli cievnej mozgovej príhode ( - 52%), srdcovému infarktu ( - 36%), fibrilácie srdca ( - 41%), zlyhania srdca ( -75%).
Štúdia Reflect2 publikovaná v prestížnom časopise Diabetológia potvrdila pokles rizika hospitalizácie u pacientov s DM druhého typu na inzulínovej liečbe: pre cievne mozgové príhody (-46%), pre akútne infarkty srdca (-25%); kvôli zlyhaniu srdca (-37%).
Potreba zmeny v prístupe k diabetu 2. typu
Bežným mýtom je, že diabetes 2. typu je čisto dôsledkom životného štýlu. V skutočnosti je ochorenie výsledkom viacerých faktorov, a to predovšetkým genetiky, znečistením životného prostredia, nie iba životným štýlom. „Tento mýtus často vedie k rozdielom v podpore a financovaní. Napríklad pri inzulínových pumpách je cena samotnej inzulínovej pumpy približne 3471 € na 4 roky a následne cena spotrebného materiálu k inzulínovej pumpe stojí okolo 1794 € ročne,“ vysvetlila doc. MUDr. Viera Doničová, PhD., MBA. Pacienti s diabetom 1. typu na inzulínových pumpách by potrebovali vyšší počet senzorov, pretože bez toho nevedia plne využívať funkcie inzulínovej pumpy. V tom Slovensko zaostáva za ostanými krajinami a pacienti si musia senzory dokupovať. Ale aj pacienti s diabetom 2. typu, napríklad tí, ktorí sú tiež na inzulínovej liečbe, by potrebovali monitorovať hladinu cukru, avšak musia si glukózové senzory hradiť sami.
Medzinárodné porovnanie: Slovensko zaostáva
Zatiaľ čo na Slovensku zaostáva podpora diabetikov v oblasti úhrad glukózových senzorov u 1. typu, aj 2. typu, v iných krajinách EÚ majú oveľa lepšie podmienky. V Rakúsku, Chorvátsku i Slovinsku majú obe skupiny diabetikov, 1. a 2. typu na intenzifikovanom inzulínovom režime IIT, nárok na plnú úhradu glukózových senzorov. Poľsko poskytuje úhradu s doplatkom, zatiaľ čo v Česku je plne hradená pre pacientov s diabetom 1. typu a od 1. 7. 2025 u pacientov 2. typu. na IIT. V porovnaní s týmito krajinami Slovensko výrazne zaostáva, čo sa odráža v liečbe ako pacientom s diabetom 1. typu, tak aj pacientom liečeným inzulínom s diabetom 2. typu.
Kontrola glukózy je základom správnej liečby diabetu
Každý diabetik, bez ohľadu na to, či ide o diabetes 1. alebo 2. typu, či je dospelý alebo dieťa, potrebuje presné monitorovanie hladiny glukózy v krvi, aby mohol efektívne zvládať svoje ochorenie. „Najvhodnejšie je tzv. kontinuálne monitorovanie glykémie, ktoré umožňuje sledovať pohyby hladín glukózy aj počas fyzického pohybu a spánku. Glukózové senzory by mali byť prístupné a plne hradené pre každého pacienta, pretože kontrola glukózy je základným predpokladom správnej liečby diabetu“, uviedla doc. MUDr. Viera Doničová, PhD., MBA a prezidentka Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Zdravotné poisťovne na Slovensku by mali hradiť 100 % nákladov na glukózové senzory predovšetkým pre pacientov, ktorí sú na intenzifikovanej inzulínovej terapii, bez ohľadu na to, či majú inzulínovú pumpu alebo pero. „Rovnako aj niektorí pacienti s diabetom druhého typu, ktorí sú na inzulíne, prípadne nemajú už vlastnú sekréciu inzulínu by výrazne profitovali z liečby senzorovou technológiou. Pacienti s opakovanými hypoglykémiami by rovnako potrebovali krytie senzormi. V mnohých krajinách EÚ už takéto modely uhrádzania senzorov fungujú“, vysvetlila Viera Doničová. Využívanie senzorov pri liečbe diabetes mellitus významne zlepšuje výsledky liečby diabetu, znižuje akútne komplikácie, počet hospitalizácií, a tým redukuje aj náklady na liečbu pacientov. Preto investícia do senzorovej liečby v konečnom dôsledku nielen pomáha pacientovi, ale šetrí ďalšie finančné náklady na jeho liečbu.
