Československo sa rozpadlo hneď na začiatku nemeckej okupácie v roku 1939. Vznikli Protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát, ktorý bol bábkovým satelitom nemeckej ríše. Od začiatku okupácie mnohí Česi aj Slováci bojovali proti nacistom doma aj v zahraničí, ale domáci ani zahraničný odboj nemohli zvíťaziť bez podpory silnej pravidelnej armády.
Slovenské národné povstanie
„Po zmene vojnovej situácie, keď Nemecko začalo prehrávať na oboch frontoch, svitla nádej na oslobodenie aj pre Československo. Prvým oslobodeným územím v jeho predvojnových hraniciach sa stala Podkarpatská Rus, ktorú ale náš štát fakticky stratil už po Mníchovskej dohode,“ pripomína časť dejín Libor Veselý, riaditeľ spoločnosti Tatra mincovňa. Ďalšie na rade bolo Slovensko, ku ktorému postupovala z východu Červená armáda. V roku 1943 sa začala na Slovensku meniť situácia v prospech hnutia odporu. Došlo k zjednoteniu odbojových skupín a novovzniknutá Slovenská národná rada začala od jari 1944 pripravovať povstanie. Jeho cieľom bolo ukázať, že slovenský národ sa dištancuje od doterajšej pronemeckej politiky.
Povstanie malo vypuknúť až vo chvíli, keď sa Červená armáda priblíži k hraniciam Slovenska. Keďže slovenská vláda prestávala situáciu zvládať, Slovensko začali obsadzovať nemecké vojenské jednotky. To urýchlilo začiatok povstania, hoci ešte nebolo dobre pripravené a nebola dohodnutá súčinnosť s Červenou armádou. Nemci rýchlo odzbrojili dve východoslovenské armádne divízie, ktoré mali zaistiť karpatské prechody pre Sovietov. Hneď v prvých dňoch sa výrazne zmenšilo povstalecké územie, ktorého centrom bola Banská Bystrica.
Karpatsko-duklianska operácia
Červená armáda začala 8. septembra 1944 karpatsko-dukliansku operáciu, ktorá mala odbojným Slovákom pomôcť. Svoj cieľ však nedosiahla aj kvôli tvrdému odporu Nemcov, ktorí využívali výhodu horského terénu. Nemecké jednotky medzitým vďaka technickej a početnej prevahe na začiatku októbra dobyli Banskú Bystricu a donútili povstalcov k presunu do hôr a k prechodu na partizánsku formu boja. Nemci za pomoci Hlinkových gárd a žandárstva rozpútali na Slovensku teror s cieľom potrestať povstalcov a tých, ktorí im pomáhali.
Červená armáda s množstvom československých vojakov za cenu vysokých strát nakoniec cez hranice prenikla. Prvými veľkými oslobodenými mestami boli v januári 1945 Košice a Prešov, v apríli nasledovala Bratislava.
Pred Pražským povstaním
Na české územie postupovali Sovieti od Bratislavy a cez Ostravsko. České územie oslobodzovali aj Američania, ktorí v apríli vstúpili do protektorátu zo západu a ako prví oslobodili Cheb. Koncom apríla sa Američania dohodli so Sovietmi, ktorí medzitým obsadili časť Moravy vrátane Brna, že americká armáda postúpi na os Karlove Vary - Plzeň - České Budějovice, kde sa zastaví.
Na začiatku mája už padol Berlín, ale nemecká armáda mala na českom území stále významne silnú a skúsenú armádu. V máji vypuklo české národné povstanie, ktoré začalo v Přerove a postupne v ďalších mestách vrátane Prahy.
Zúrivé boje
Najsilnejšie povstalecké boje zúrili v Prahe, preto sa bitka s Nemcami označuje ako Pražské povstanie. Obria nemecká skupina armád Stred, ktorá mala skoro milión vojakov, ustupovala z Královohradeckého kraja do amerického zajatia. Na najkratšej ceste cez Prahu však stáli povstalci. Povstanie v Prahe pripravovali zvyšky gestapom ťažko zdecimovaného domáceho odboja. Odbojári sa chceli v prvej fáze oprieť predovšetkým o českú políciu, žandárstvo, hasičské útvary, električkárov a železničiarov.
Napriek pôvodným plánom vypuklo v Prahe povstanie proti tridsaťtisícovej nemeckej posádke z viacerých dôvodov najmenej o dva dni skôr, a to 5. mája 1945. Nacisti boli najprv úplne paralyzovaní, večer v prvý deň povstania povstalecký tábor tvorilo asi 16 000 bojovníkov. Tí ovládli väčšinu mostov, budovu rozhlasu, ktorý vysielal žiadosti o pomoc, a niektoré celé štvrte, Nemci však držali veľkú oblasť na ľavom brehu Vltavy. Okrem toho na pravom brehu rieky stále ovládali opevnené body.
Prvé kolo boja síce vyhrali Pražania, čakalo ich ale tvrdé stretnutie s dobre vycvičenou a vyzbrojenou presilou. Nacisti boli odhodlaní pokračovať v bojoch až do konca, preto aj pri útoku na Prahu nasadili letectvo a delostrelectvo.
Bojovalo sa o každú ulicu, o každú barikádu. Povstalci volali na pomoc spojenecké armády. Od 6. mája bojovali na strane povstalcov aj jednotky vlasovcov, ktorých však Spojenci neuznávali. Brutálne boje, pri ktorých sa predovšetkým jednotky SS ničoho neštítili a masakrovali aj ženy a deti, vyvrcholili 8. mája. Veľké straty zaznamenávali obe strany. Neskoro popoludní došlo k dohode medzi českou exilovou vládou a nemeckou armádou a boje sa zastavili.
Povstanie skončilo morálnym a do istej miery aj vojenským víťazstvom českých barikádnikov. Zmarilo nemecké plány na ďalšie vedenie vojny a pomohlo donútiť Hitlerovho nástupcu admirála Karla Dönitza k rokovaniu o bezpodmienečnej kapitulácii.
„Ako poctu všetkým, ktorí sa zúčastnili v druhej svetovej vojne, vydáva spoločnosť Tatra mincovna unikátnu výročnú razbu k 80. výročiu Oslobodenia Československa. Motívom sa stali euforické oslavy víťazstva, ktoré v roku 1945 zdieľalo celé vtedajšie Československo,“ hovorí Luboš Krčil, riaditeľ spoločnosti Moja mincovňa SK.
Ráno 9. mája prišli do Prahy prvé sovietske tanky a do 11. mája dochádzalo k likvidácii posledných ohnísk nemeckého odporu na československom území.
Oficiálnu výročnú razbu k 80. výročiu oslobodenia Československa môžete získať ZADARMO iba za cenu poštovného a balného vo výške 4,99 € exkluzívne prostredníctvom spoločnosti Moja mincovňa SK, výhradného distribútora Tatra mincovne v Slovenskej republike, na www.oslobodenie80.sk alebo na telefónnom čísle 02 9999 0990.
