Rodina bola z rozsudku sklamaná, čakala totiž vyšší trest. Nikdy sa nezmieria s tým, že on sa raz dostane na slobodu a dcéra, ktorá mala celý život pred sebou, leží v hrobe...
Rok plný bolesti, trápenia a sĺz. Neprejde deň bez spomienky, neprejde chvíľa, aby nehorela sviečka. Mladá, krásna, plná života a radosti z rodiny. Taká bola Šarlota, ktorá mala celý život pred sebou. Možno by teraz išla s mamou nakupovať, možno by sa len tak doma smiali a jej zvonivý hlas by sa niesol celým domom. Dnes je tam však chladno a temno.
„Je to beznádej, samota. Nežijeme, len prežívame,“ začína rozprávať užialená mama Darina, ktorej život sa skončil smrťou milovanej dcérky. „Ona bola naše slniečko, naša láska, naša jasná hviezda. Bola naša modelka, lebo tak veľmi bola krásna, že sme ju tak všetci volali. Milovala svojej mačičky, ktoré, odkedy Šarlotka zomrela, sú ako bez života,“ plače statočná mama, ktorej život sa zmenil na cestu do práce a cestu na cintorín.
„Chodím tam za ňou a neustále sa s ňou rozprávam. Viem, že ma počuje, viem, že tam hore čaká na mňa. Žijeme len s jej fotkami,“ dodáva mama. Napriek tomu, že s otcom Šarlotky už nežijú spolu roky, táto strašná tragédia ich postihla rovnako. „Viem, že ani on nežije, chodí za dcérkou na cintorín a plače. To už nie je život,“ povzdychne si.
