Alexandra nechcela nechať svoj obľúbený hudobný nástroj doma, a tak sa postarala o poriadny rozruch. „Mojim rodičom som to najskôr ani nepovedala. Len to, že chcem ísť v nedeľu na Kľak, oni išli tiež,“ smeje sa druháčka strednej obchodnej školy. Na heligónke hrá už dva roky. „Úplne mi to učarovalo,“ vraví zanietene.
Výstup sa začal o 9. hodine z parkoviska pri salaši. Odhodlaná dievčina bola rozhodnutá odniesť si heligónku na vrch sama, bez akejkoľvek pomoci. „Nevyužila som ani ponúkanú pomoc od rodičov či blízkych,“ smeje sa. Drina napokon stála za to.
„Bol to naozaj skvelý pocit, keď už som bola na Reváni a odtiaľ už len malý kúsok - a bola som v cieli. Kroj som mala v malom ruksaku a keď som vyšliapala hore, tak som sa prezliekla, vzala heligónku a začala som hrať,“ približuje posledné okamihy. Turisti naokolo boli milo prekvapení. „Celý čas si mysleli, že vo vaku od heligónky si nesiem nejaké piknikové sedenie,“ smeje sa a dodáva zaujímavú historku:
„Veľa ľudí, čo som sa s nimi rozprávala cestou na Kľak a vedeli, že tam budem hrať, predovšetkým starší ľudia, mi hovorili, aby som ich počkala, lebo to ešte nezažili. Po príchode domov som bola na seba neskutočne hrdá a mojím novým cieľom je vystúpiť aj s heligónkou na Kráľovu hoľu,“ zakončí.
