„V 50. rokoch sa docielilo vyšľachtenie slovenského čuvača z pôvodných rázov psov, ale na hajčiarika sa zabudlo. Ale on prežil vďaka práci pastierov, chovateľov, ktorí si ho pre jeho vlastnosti cenili a udržiavali v tejto nezmenenej forme,“ dodal.
„Už štyri roky mám sučku Sisi. Kúpili sme ju na salaši. Jej rodičia ešte zaháňali veľké stáda oviec. Je to ideálny rodinný pes, postráži dvor a výborne zvláda kontakt s deťmi. Vytvorili sme občianske združenie Hajčiarik a napredujeme aj v jeho chove, aby to neostalo len na hobby úrovni, ale aby sa raz, bavíme sa o desiatkach rokoch, zapísal ako slovenské národné plemeno. Oslovili sme vedecké pracoviská, Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, univerzitu vo Viedni, kde nám prisľúbili pomoc na báze genetickej analýzy celej našej populácie, ktorú sme zbierali. Ďalej je to Slovenská kynologická jednota, ktorú sme poprosili o akýsi návod, ako sa k nášmu cieľu dopracovať. Je to náročná práca, vyžaduje si zbieranie dát, vyhodnocovanie výsledkov, preto odhadujeme, že to bude trvať desiatky rokov.“
