Cintorín aj vďaka nemu vyzerá k svetu. Tým, ktorí prídu a nevedia nájsť hrobové miesto svojho príbuzného, známeho či priateľa, rád poradí a fakt, že sa vyzná, potvrdil, keď nás bez váhania nasmeroval k hrobu akademického maliara Ľudovíta Felda.
"Párkrát som ho dokonca mal v Košiciach možnosť vidieť. Bol maličký a tablo, ktoré si so sebou nosil, bolo väčšie ako on. Ruky mal bacuľaté, no za to veľmi šikovné. To, čo dokázal namaľovať, znieslo tie najprísnejšie kritériá," vraví smerom k maliarovi, ktorý prežil nacistické besnenie v koncentračnom tábore v Osvienčime.
Ako hrobár pracuje Ladislav vyše dvadsaťštyri rokov. S poriadnou dávkou humoru vraví, že je aspoň medzi ľuďmi, hoci tí už mu nič nepovedia, keďže pozemský život majú za sebou.
"Predtým, ako som sa dostal k tejto práci, som bol vedený ako nezamestnaný na Úrade práce. V začiatkoch bolo najťažšie, akokoľvek divne to znie, priviesť cintorín k životu. Všetko tu bolo schátrané, zarastené a bol tu neporiadok. Stálo nás kopec úsilia, aby sme cintorín priviedli do podoby, v akej ho môžete vidieť dnes. Vykopať hrobové miesto, pritom všetkom, čím sme si prešli, odkedy som nastúpil na toto pracovné miesto, nie je teda tým najťažším, ako sa môže na prvý pohľad zdať," vraví na úvod s tým, že čo sa týka vykopaných hrobov za posledný rok, zráta ich na prstoch jednej ruky.
"Za posledný rok som ich vykopal maximálne päť. Väčšinou tu, v neologickej časti cintorína, ktorý sa inak delí na dve časti, spomínanú neologickú a ortodoxnú. Ak sa pozorne pozriete, v strede tejto časti chýbajú hroby resp. pomníky. Odhadom je tu pochovaných zhruba päťsto detí. Je tomu tak z dôvodu, že Židia malé deti pochovávajú bez náhrobného kameňa resp. pomníka. Taktiež, ak niekoho pochovajú, nikto ho odtiaľ nevyhodí, pretože neplatí za hrobové miesto, ako je tomu na vedľajšom cintoríne," pokračuje.
"Vykopať hrob je inak potrebné podľa presne stanovených rozmerov - 1,60 m hĺbka, 0,80 m šírka a 2 m dĺžka, záleží to však aj to výšky človeka. Nie je to tak, že vezmete lopatu a bezhlavo kopete. Neraz, keď zem primrzla alebo bolo sucho, stromy vedľa stiahli aj to málo vody, som si musel pomôcť aj so zbíjačkou. Naposledy, keď som 'kopal' hrob, zabralo mi to, a to nepreháňam, celý deň," vraví ďalej.
Cintorín podľa slov skúseného pracovníka navštevujú príbuzní či známi zosnulých pravidelne a prichádzajú aj zo vzdialených krajín. "Dokonca aj zo Spojených štátov amerických. Sviatok, ako sú Dušičky u katolíkov, oni nepoznajú, skôr chodia na výročie narodenia či smrti zosnulého. Taktiež sa líši aj výzdoba. Kvety tu nenájdete, ak áno, len veľmi málo. Nájdu sa aj ľudia, ktorí mi občas niečo dajú, najmä keď vidia, že je o cintorín a o ich hrobové miesto postarané s úctou. Nie je pravda, že by boli Židia skúpi. To môžem z vlastnej skúsenosti absolútne vylúčiť," dodáva ďalej a prezrádza aj to, na aký plat si vie mesačne prísť.
"Som platený na týždennej báze a za týždeň práce mám plat 100 eur. Nesťažujem sa. Popri dôchodku je to pre mňa dobrá možnosť, ako si prilepšiť," dodal na záver.
