Na svojom webe o tom informoval libanonský denník L'Orient-Le Jour (OLJ), ktorý Galantov status vníma ako vyhrážku, že Kásima čaká rovnaký osud ako mnohých veliteľov a vodcov Hizballáhu zabitých počas operácie izraelskej armády v južnom Libanone a na južných predmestiach Bejrútu považovaných za bašty tohto hnutia.
Kásim vo funkcii generálneho tajomníka Hizballáhu vystrieda dlhoročného vodcu Hasana Nasralláha, ktorý prišiel o život v septembri pri izraelskom útoku. Po jeho smrti sa pritom za jeho najpravdepodobnejšieho nástupcu považoval vysokopostavený člen hnutia a Nasralláhov príbuzný Hášim Safí ad-Dín. Ten však zahynul minulý týždeň pri izraelskom nálete.
Od Nasralláhovej smrti mal Kásim tri televízne prejavy. V jednom z nich povedal, že Hizballáh podporuje úsilie o dosiahnutie prímeria v Libanone, pripomína Reuters. Kásima vymenoval za svojho zástupcu ešte v roku 1991 vtedajší generálny tajomník hnutia Abbás Músawí, ktorý nasledujúci rok prišiel o život pri útoku izraelského vrtuľníka.
Vo svojej funkcii Kásim zotrval aj po nástupe Nasralláha. Pôsobil ako hlavný hovorca Hizballáhu a poskytoval rozhovory zahraničným médiám. Bol tiež koordinátorom kampane Hizballáhu v libanonských parlamentných voľbách, v ktorých hnutie kandiduje od roku 1992. Kásim sa narodil sa v roku 1953 v Bejrúte a v mladosti bol šiitský aktivista. Stál pri zrode Hizballáhu, ktorý vznikol v roku 1982 v reakcii na inváziu izraelských síl do Libanonu.
