Andy priznal, že mal pocit, akoby tam strávil mesiace, hoci bol v skutočnosti vo vode iba 10–15 minút. “Okolo mňa bolo zrazu milióny ďalších svetiel, podobných ako ja, a všetci v jednom hlase hovorili: ‚vitaj doma, Andy‘. Vtedy som sa stal svetlom, stal som sa jeho súčasťou. Bol to najúžasnejší pocit, aký som si kedy ako človek mohol predstaviť. Vedel som všetko, nič mi nebolo neznáme,“ opísal Andy. Ďalej vysvetlil, že svetlo bolo „naozaj vtipné“ a spýtalo sa ho: „Prečo si nebol uvoľnenejší? Prečo si si viac neužíval život na planéte? Veď si tam bol iba na chvíľu, lebo to nie je skutočné. Život na Zemi nie je skutočný, je to ako divadelná hra, film.“
“Na Zemi je osem miliárd hercov a každý hrá nejakú rolu,“ pokračoval Andy. „Keď skončia kostýmy a hra je za nami a sme späť v svetle, všetci sme jedno, sme rovnakí, stvorení z toho istého.“
O chvíľu neskôr mu hlas povedal, že sa musí vrátiť do pozemského života, no on nechcel. “Cítil som, ako ma tlačia späť do môjho tela, bol to najstrašnejší pocit, aký som si vedel predstaviť. Nechcel som tam byť, nechcem tu byť ani teraz, len robím, čo musím,“ povedal s tým, že v tej chvíli si uvedomil, že leží na piesku pri jazere a vykašliava vodu z pľúc.
“Záležalo mi iba na tom, aby som bol v svetle,“ priznal Andy. O svojom zážitku údajne nehovoril 30 dlhých rokov. “Stále čakám, kedy sa dostanem späť domov. Robím, čo môžem, aby som zažíval radosť, kedykoľvek je to možné. Rozhodol som sa pomáhať ľuďom cítiť sa lepšie a chcem, aby vedeli, že existuje domov. Bol som tam a som pripravený sa vrátiť,“ ukončil.
