Ako si záhradkár má vybrať ten správny ovocný strom do svojej záhrady?
V prvom rade je potrebné zamerať sa na to, čo záhradkárovi chutí. Podľa toho si vyberie jablone, hrušku, slivku a iné. Druhým dôležitým bodom je výber správneho miesta, pretože ovocný strom potrebuje svoj priestor na to, aby dobre rástol a aby prinášal bohatú úrodu, ktorá je cieľom jeho pestovania. Tretím bodom je výber správnej odrody.
Záhradkárom odporúčam zamerať sa na odrody, ktoré sú tolerantné alebo rezistentné proti chorobám. Uľahčia si tak pestovanie. Do menších záhrad sú vhodné menšie stromy, ktoré sa však dožívajú nižšieho veku - približne 20 až 25 rokov. Dôležité je aj zodpovedať si otázku, na akom podpníku má byť stromček, pretože podpník zásadne ovplyvňuje to, ako strom bude rásť, aký bude veľký, ako dlho bude žiť, akú úrodu bude prinášať.
V súčasnosti sa do popredia vracajú staré odrody. Odporúčate začínajúcim záhradkárom vrátiť sa k našim koreňom - k tomu pôvodnému, čo sa tu kedysi pestovalo? Alebo sú nové odrody možno jednoduchšie na pestovanie, prípadne na ochranu proti chorobám a škodcom? Možno majú vyššiu rodivosť alebo iné výhody...
Žiadna jediná správna cesta v ovocinárstve podľa mňa nie je. Tak ako sa medzi starými odrodami nájde stále množstvo vynikajúcich odrôd, tak je to aj medzi tými novými. Veď aj tie staré boli raz nové. A odvolávať sa na to, že sú tradičné slovenské, nie je celkom pravda, pretože mnohé k nám prišli z iných oblastí. Napríklad hruška ‘Parížanka’ má už približne 300 rokov, a teda naozaj dlhú tradíciu pestovania na našom území, pochádza však z Francúzska.
Väčšina starých odrôd pochádza z Rakúska, Nemecka, Francúzska. Ovocie vždy migrovalo s ľuďmi. Ovocinári sú totiž takí nomádi. Chodia, hľadajú po celom svete. Tu si odrežú prútik, tam očko, namnožia novú odrodu a dajú jej nejaký svoj názov. Nové odrody majú veľa pozitívnych vlastností, netreba ich preto zatracovať, na veľa otázok nám dávajú odpovede.
