Nosila im jedlo
Deti z Luníka IX boli podľa Anny mimoriadne vďačné a mali snahu sa zdokonaľovať a byť lepšie ako ich rovesníci z majority, s ktorými sa často stretávali na súťažiach. „Viedla som na škole bábkarský krúžok Hviezdička. Dosahovali sme skvelé výsledky, zúčastnili sa aj na medzinárodných súťažiach. Keď sme vyhrali, z iných škôl sa na nás až hnevali za to, že uspeli Rómovia. Tie deti nevedeli, čo je to tréma, pretože nepoznali význam tohto slova,“ usmiala sa a láskyplne dodala, že žiakom nosila do školy aj jedlo, ovocie či orechy.
Hrdá na svojich žiakov
Škole a deťom z rómskeho sídliska zostala Anna verná dokonca aj po tom, čo sa z Luníka IX odsťahovala. Odučila tam vyše 20 rokov. „Zo sídliska sme sa odsťahovali v roku 1999, no zostala som tam učiť ešte 4 roky. Bolo to v období, keď sa ľudia z majority postupne začali zo sídliska sťahovať. Bolo to náročné. Predsa len, ak ste na jednom mieste šestnásť rokov, prerastie vám k srdcu. Náš krásny trojizbový byt sme vymenili za byt v širšom centre mesta, kde neboli ani parkety. Museli sme ho dať poriadne dokopy. Aj dnes, po tých rokoch, keď si spomeniem na náš byt na Luníku IX, je mi za ním ľúto. Problémy, čo sa týka bezpečnosti či nejakej nevraživosti, sme na Luníku IX nikdy nemali a viacerých bývalých žiakov som neskôr stretla a spoznali ma. Najviac ma potešilo, keď som dostala pozvánku na promócie. Moji žiaci ukončili aj Lekársku fakultu UPJŠ,“ uzavrela hrdo.
