„Realizácia bola komplikovaná. Najťažší nebol tréning, ale logistika. Čo vziať zo Slovenska? Ako dopraviť jedlú bryndzu na vrchol Afriky? Ako uvariť halušky na vrchole bez umrznutia, či výškovej choroby? Toto boli otázky, ktoré som rozoberal týždne pred odchodom, počas piatich dní výstupu do Základného Táboru a ešte aj večer pred vrcholovým výstupom,“ priznáva Lukáš.
„Večer pred výstupom sme si teda sadli v hlavnom stane k ohňu a doklepli celý plán. Času nebolo nazvyš. Aby sme sa vyhli zime, rozhodli sme sa začať neskôr. Bežne sa na vrchol začína stúpať okolo polnoci, my sme začali o štvrtej ráno. Základný tábor sa nachádza vo výške asi 4600m.n.m. Toto znamenalo, že sme museli byť rýchlejší, aby sme nestrávili vo vyššej nadmorskej výške príliš veľa času a neriskovali silnú malátnosť, či iné príznaky výškovej choroby,“ hovorí.
„Okolo 10tej hodiny miestneho času sme dorazili na vrchol. Pôvodne sme mali naplánovaný čas na vrchu na 30 minút. Bežný čas na tomto mieste je 15 minút. Čo sme nerátali je ako vysokohorské prostredie ovplyvní našu efektivitu. Na vrchole sme strávili hodinu. Frank, vodca z Tanzánie ktorý so mnou bol, spomínal, že na vrchole nikdy takto dlho nebol. Frank má za sebou viac než 200 výstupov na Kilimandžáro,“ s úsmevom rozoberá.
