„Zatiaľ čo veľa mojich spolužiakov získalo prácu v moderných zoo v Česku, ja som prišiel do Kavečian v období, keď tam nebola ani len cesta. Prvé zvieratá sme chovali v priestoroch za Hornádom, ktoré nám poskytla veterinárna služba, no tieto boli len provizórne. Spočiatku sme chovali štyri huculské kone. Neskôr k nám prišiel leopard, rysy, líška a bocian. Boli sme 4 zamestnanci - riaditeľ, sekretárka, stavbyvedúci a ja. Boli to náročné časy, pracoval som od rána do večera a nemal som ani len miestnosť na prezliekanie sa. Okrem práce chovateľa som robil aj zásobovateľa, chodil som po mäso do mäsokombinátu a aj po iné krmivo. Čo sa týka výplaty, nebola na to obdobie zlá,“ opísal svoje začiatky Ondrej.
„Pôvodne som plánoval študovať za lesníka. Od roku 1987 sa preto venujem najmä lesnej zveri. Dá sa teda povedať, že sa mi splnil sen a koníček sa stal mojou prácou,“ podotkol s tým, že jeho srdcovkou sú zubry a alpské kamzíky. Skúseného chovateľa sme sa opýtali aj na to, ako vyzerá jeho bežný pracovný deň.
Pokračovanie na druhej strane.
