"K stresu prispieva napríklad zvýšená kritika, veľké zaťaženie pamäti či ohromné množstvo faktografie. Aj to vedie často k preťaženosti žiaka, poklesu výkonnosti a nástupu stresových stavov," poznamenal ÚVZ. V tejto súvislosti spomenul špecifické príznaky stresového stavu žiaka. Jedným z nich je, že školák prestáva hovoriť o škole a dáva rodičom len potrebné informácie, na ktoré sa sami spýtajú. Taktiež nezvyčajné prerieknutia a neobratnosti v jednoduchých motorických zručnostiach. Príznakom je aj sťažený optimálny výkon, ktorý je podľa neho vyvolaný preťažením žiaka, ako aj množstvom úloh, ktoré musí riešiť v časovej tiesni.
Rodič by sa mal v takejto situácii podľa odborníkov porozprávať s dieťaťom o jeho starostiach bez irónie, nemal by ho kritizovať a vyčítať mu nedostatky. "Treba dať najavo pochopenie a vieru v zlepšenie danej situácie, mal by dbať u dieťaťa na dostatok spánku, pohybu na čerstvom vzduchu a zdravú výživu, je dôležité pomáhať žiakovi s plánovaním a organizáciou času," doplnil ÚVZ. Treba si podľa jeho slov takisto overiť, či žiakovi nespôsobuje stres i vysoká mimoškolská aktivita.
Pedagógom odporúča overiť aj možnosť stresov z blízkeho prostredia. "V prípade, keď ani po snahe pomoci zo strany rodičov a učiteľa príznaky stresu neustupujú, je potrebné vyhľadať školského psychológa," dodal.
