Deklaráciu podpísali okrem USA aj Argentína, Kostarika, Čile, Dominikánska republika, Ekvádor, Guatemala, Panama, Paraguaj, Peru a Uruguaj. Tieto štáty kritizovali "nedostatok nezávislosti a nestrannosti" súdu a konštatovali, že výsledky prezidentských volieb z 28. júla preskúmal len "naoko".
Podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Vedanta Patela verdiktu najvyššieho súdu chýba dôveryhodnosť a všetko nasvedčuje tomu, že voľby vyhral opozičný kandidát Edmund González Urrutia. "Vôľa venezuelského ľudu musí byť rešpektovaná," povedal Patel.
Rovnaký postoj k údajnému víťazstvu Madura zaujal aj šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. "Kým neuvidíme overiteľný výsledok, neuznáme ho," vyhlásil. Venezuelský minister zahraničných vecí Yván Gil tento postoj označil za "neprijateľný akt zasahovania".
Za víťaza prezidentských volieb vyhlásila Madura Národná volebná rada (CNE) lojálna súčasnému prezidentovi. Podľa nej získal 52 percent hlasov, zatiaľ čo kandidáta opozície Edmunda Gonzáleza Urrutiu podporilo 43 percent voličov. CNE však nezverejnila podrobné výsledky, čo zdôvodnila kybernetickým útokom na svoje systémy.
Venezuelský generálny prokurátor Tarek William Saab v piatok v tejto súvislosti oznámil, že si čoskoro predvolá Gonzáleza Urrutiu. Okrem iného má poskytnúť informácie o webovej stránke, ktorá informovala o jeho údajnom víťazstve, hoci takúto právomoc majú len štátne orgány. AFP pripomenula, že 74-ročného Gonzáleza Urrutiu nebolo vidieť na verejnosti od 30. júla, keď vystúpil na demonštrácii opozície.
Generálna prokuratúra začala 6. augusta vyšetrovanie voči Gonzálezovi Urrutiovi a opozičnej líderke Maríi Corine Machadovej za „uzurpovanie funkcie, šírenie nepravdivých informácií, nabádanie na nerešpektovanie zákonov, podnecovanie k vzbure a založenie zločineckej organizácie".
Po prezidentských voľbách prepukli vo Venezuele násilné protesty, pri ktorých bolo zabitých 27 ľudí a viac ako 190 utrpelo zranenia. Podľa oficiálnych údajov úrady zatkli 2400 demonštrantov.
